Smrť Nicholasa Brendona, známeho herca zo seriálu Buffy, premožiteľka upírov
Nicholas Brendon, ktorý sa preslávil svojou rolou v kultovom televíznom seriáli Buffy, premožiteľka upírov, zomrel vo veku 54 rokov. Jeho rodina potvrdila, že herec zomrel v spánku prirodzenou smrťou. Táto smutná správa bola zverejnená na sociálnych sieťach, s vyjadrením, že Brendon bol vášnivý, citlivý a nekonečne odhodlaný muž, ktorého umelecké schopnosti odrážali jeho osobnosť.
Brendonova kariéra a osobné boje
Nicholas Brendon sa dostal do povedomia fanúšikov najmä v období od 1997 do 2003, kedy v siedmich sezónach stvárnil Xandera Harrisa – najlepšieho priateľa hlavnej hrdinky Buffy. Toto vystúpenie mu vynieslo tri nominácie na prestížnu cenu Emmy. V niektorých epizódach ho pred kamerami zastúpil jeho brat, jednovaječné dvojča Kelly Donovan Schultz, čím sa podčiarkuje skutočnosť, že Brendon mal blízko k rodine a podpore, i keď prechádzal periodickými problémami so svojou duševnou a fyzickou kondíciou.
Reakcie na jeho odchod
Na smrť kolegu reagovala aj Alyson Hannigan, ktorá v Buffy hrala Willow. Na sociálnych médiách vyjadrila svoje pocity emocionálnym príspevkom, kde mu poďakovala za roky smiechu a vyjadrila svoju lásku. Brendon síce po úspešných projektoch ako Myšlienky vraha či Kuchynské dôvernosti bol naďalej aktívny, no jeho osobné boje ho sprevádzali počas celej kariéry.
Zdravotné problémy a boj so závislosťou
Nicholas Brendon čelil v osobnom živote ťažkým obdobiam. Zveril sa, že bojoval so závislosťou od alkoholu a iných návykových látok, a trpel vážnymi psychickými problémami. Zdravotné komplikácie zahrnuli infarkt a dve ťažké operácie chrbtice pre syndróm cauda equina, ktorý mu znemožňoval normálne pohyby a mobilitu. Navyše, Brendon od detstva bojoval so zajakavosťou, no dokázal sa presadiť v Hollywoode a tento hendikep využil na pomoc iným ako člen Americkej nadácie pre zajakavosť.
Posledné dni a umelecké vyžitie
Rodina uviedla, že v posledných rokoch Brendon pracoval na svojim osobnom rozvoji, užíval lieky a podstupoval liečbu, pričom bol optimistický ohľadom svojej budúcnosti. Po odstupe z verejného života našiel útěchu v maľovaní, čo mu pomohlo vyjadriť sa na poli umeleckej činnosti.
