Severná D1 v roku 2026: Zosuvy pri Ružomberku a miliardový rébus pri Turanoch
Výstavba diaľnice D1, ktorá má spojiť Bratislavu s Košicami, je už od svojho začiatku predmetom mnohých problémov. Obchvat Ružomberka prišiel o kľúčový termín otvorenia a mešká už takmer deväť rokov. Dôvodom sú nielen technické komplikácie a nestabilný terén, ale aj masívne zosuvy pôdy, ktoré výrazne bránia postupu prác. Minister dopravy Jozef Ráž pôvodne avizoval otvorenie úseku v marci 2026, neskôr bol termín posunutý na niekoľko mesiacov, čo iba prehlbuje frustráciu motoristov.
OBCHVAT RUŽOMBERKA: ZOSUVY A DEVÄŇROČNÉ MEŠKANIE
Úsek D1 Hubová – Ivachnová, známy ako obchvat Ružomberka, sa začal budovať už v roku 2013. Očakávalo sa, že bude dokončený do roku 2017. Avšak, dnes, v apríli 2026, Národná diaľničná spoločnosť (NDS) stále čelí prekážkam v podobe nestabilného terénu. Najzávažnejším problémom, ktorý bráni dokončeniu tejto etapy, je zosuv pôdy pri výjazde z tunela Čebrať. Geológovia sú momentálne v procese riešenia zložitých okolností spojených so sadaním mostných objektov, čo spomaľuje celkový postup stavby.
Stavba, ktorá bola pôvodne vyčíslená na 227 miliónov eur, dnes podľa odhadov NDS stúpa na znepokojujúcu sumu 690 miliónov eur. Rýchly rast nákladov nije zapríčinený len infláciou, ale aj nepredvídateľnými geologickými zmenami a zosuvmi, ktoré si vyžiadali pretrasovanie. Zhotoviteľ, ktorým je združenie OHL ŽS a VÁHOSTAV-SK, aktuálne predkladá ďalšie nároky na vyčíslenie nákladov, ktoré situáciu ešte komplikuje.
GEOLÓGIA AKO NEPREDVÍDATEĽNÝ SÚPER
Podľa vyjadrenia Tomáša Ferenčáka, hovorcu NDS, situácia so zosuvmi nie je nič neobvyklé v rámci veľkých stavebných projektov. V súvislosti s nepredvídateľnosťou prírodných podmienok sú náhody, ako zosuvy pôdy, časté a ťažko predvídateľné. Minister dopravy, ktorý snaží optimisticky nastaviť termíny na otvorenie, sa nedávno prerozprával na nutnosť ďalších mesiaca trvajúcich prác.
TURANY – HUBOVÁ: POUČÍ SA ŠTÁT Z CHÝB?
Medzičasom sa čelí aj problémom s posledným úsekom D1, nazvaným Turany – Hubová, ktorý sa narodil ako historicky najdrahšia súťaž v slovenskej infraštruktúre so súčasnými odhadmi nákladov prevyšujúcimi 1,47 miliardy eur bez DPH. Situácia sa zhoršila po zrušení verejného obstarávania Úradom pre verejné obstarávanie, čo môže spôsobiť dodatočné ročné meškanie.
Ak sa krajina rozhodne pre druhé obstarávanie, začiatok prác sa posunie ďalšie dva roky. Minister Ráž plánuje zasiahnuť na súde s cieľom pozastaviť predchádzajúce rozhodnutia. V opačnom prípade bude krajina čeliť novému tendru, ktorý môže celý proces predĺžiť na deväť a pol roka.
PRÍRODNÝ UNIKÁT VS. „DIAĽNICA NIKAM“
Výstavba diaľnice narazila na závažný konflikt so zachovaním prírodných lokalít, najmä s ochranou Rojkovského rašeliniska, kde mala diaľnica viesť pôvodne. Toto miesto je hniezdom pre mnoho chránených druhov a migračných trás šeliem. V dôsledku obáv z negatívneho dopadu výstavby bola vyvinutá alternatívna trasa s dlhým tunelom Korbeľka, ktorý obchádza chránené územia. Nicméně, nejasnosti ohľadom podzemných vodných zdrojov budú pre obyvateľov problémom.
ĎALŠÍ „OTVORENÝ ÚČET“ ŠTÁTU
Odborníci vyjadrujú obavy, aby štát neučil na chybách z Ružomberka a proces opätovne nespomalil. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej upozorňuje na problematiku modelu „Žltý FIDIC”, ktorý zhotoviteľovi umožňuje manipulovať s nákladmi, čo následne otvára bránu pre nepredvídateľné dodatky. Podľa Mateja by predišli otvoreným účtom prechod na presnejšie a detailnejšie modelovanie, ako je „Červený FIDIC”, v ktorom by štát prevzal zodpovednosť za projektovanie.
Pre ministerstvo dopravy však ide o osvedčený systém v rámci EÚ, ktorý sa osvedčil. Na kritiku vydali vyjadrenie, že kontrolované procesy dodržiavajú medzinárodné normy.
Celková situácia s výstavbou severného ťahu diaľnice D1 ukazuje na množstvo komplikácií, ktorým sa štát bude musieť postaviť, pričom jasno zatiaľ nezískajú ani motoristi.
