Robert Fico nie je Konštantín Filozof: Odráža sa do minulosti, lebo sa bojí prítomnosti
Na galavečere oslavujúcom sviatok Cyrila a Metoda, ktorý sa konal 5. júla 2025 na Devíne, predseda vlády SR Robert Fico predstavil svoju víziu historického dedičstva, ktorú avšak mnohí kritici považujú za povrchnú a účelovú. Jozef Bátora, politológ a odborník, poukazuje na to, že Fico vo svojich vyjadreniach vykresľuje obraz minulosti, aby ospravedlnil súčasnú politiku, zatiaľ čo zároveň ignoruje realitu prítomnosti. V kontexte jeho slov o cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve sa objavuje otázka, či ide o skutočné vyjadrenie úcty k histórii, alebo len o politický nástroj.
Kalendár histórie versus súčasná politika
Podľa Fica je spojenie s Veľkou Moravou a odkaz na Cyrila a Metoda dôkazom historicko-právnej legitimity Slovenskej republiky. V tejto súvislosti však väčšina krajín, ako Francúzsko či Nemecko, svoje historické korene rozvinuli inak. Zatiaľ čo Fico hovorí o historickej legitimite, krajiny ako Taliansko sa sústredia na súčasnosť a demokratické hodnoty, bez potreby odvolávať sa na prehistorické obdobia.
Emócie a ideológia vo vláde
Na oslavách boli zrejmé symboly a emócie, ale všetko je ešte viac prehlbované Ficom samotným. Zmienka o „dubisku“ je skôr poetickým gesto, ako reálne zakončenie. Svojou rétorikou sa snaží naplnit prázdne voľby inšpirujúcimi a historicky rastúcimi metaforami, čím sa snaží udržať svoju politickú ideológiu apolitickej.
Byzancia ako nevhodný symbol
Fico dokazuje, že chápe dedičstvo Cyrila a Metoda len z pohľadu, ktorý mu vyhovuje – s odkazom na byzantské dedičstvo, ktoré je vykreslené ako symbol kultúrnej kontinuity. Avšak prepojenie Východu a Západu, o ktoré sa snaží, je opäť iba dočasný politický krok bez skutočnej hlbokosti v obsahu.
Ústavná realita versus politická finta
Súčasnosť tak ukazuje na zrejmú rozporuplnosť v Ficovej politickej filozofii. Fico síce rád odkazuje na ústavu a právny štát, ale jeho nedostatočné rešpektovanie ústavných zásad sa stáva preňho problémom. Fico stojí pred voľbou: buď začne dodržiavať ústavu a zabezpečí vyvážené hospodárenie, alebo pristúpi na úpravy, ktoré skôr ponúkajú ilúziu zodpovednosti – a to nie je cesta, ktorú by Slovensko očakávalo od svojho premiéra.
Na záver, Fico ako predseda vlády by mal akceptovať, že skutočná rešpekt pred ústavou a rozpočtovou zodpovednosťou by mali byť prioritou, ak sa snažíme o udržateľný rozvoj Verejnej správy. Nezamieňajme historické rétorické frázy s vierohodnosťou politických snáh, pretože Slovensko si zaslúži lídera, ktorý sa nebojí čeliť prítomnosti, a nie takého, ktorý sa uchyľuje do minulosti.
