PlayStation za 1 300 eur a Xbox za tisícku? Hráči začínajú panikáriť, prečo sa to deje?
Príchod výkonovo náročného titulu GTA 6 vyvolal na trhu paniku. Hra si vyžaduje obrovský výkon, pričom pre najlepší audiovizuálny zážitok je nutné siahnuť po konzole PlayStation 5 Pro. Táto požiadavka spustila ich bezprecedentný nedostatok v obchodoch a s tým spojené extrémne zdražovanie.
Kým pred ohlásením hry sa PS5 Pro predávalo za 899 dolárov, dnes jeho cena u veľkých amerických predajcov ako Amazon či Best Buy presahuje 1 200 dolárov. Kritická je situácia aj u nás, keď PlayStation 5 Pro tu v podstate už ani nekúpite. Konkurenčný Xbox Series X, ktorý sa ešte pred pár mesiacmi dal zohnať za pár stoviek, už stojí viac ako tisícku. Lacnejšie nebudú ani zariadenia z druhej ruky, keďže skalperi konzoly okamžite skupujú a predávajú za horibilné sumy. Niekoľko PlayStation 5 Pro a Xboxov Series X pod tisícku po bazároch však ešte nájdete.
Možnosti pre hráčov
Siahnuť môžete po lacnejšom PlayStation 5 vrátane verzie Slim bez mechaniky za 600 eur, ktoré dnes z hľadiska pomeru ceny a výkonu považujeme za najlepšie alternatívy. Pouvažovať môžete aj nad Xboxom Series S, no za cenu 500 až 600 eur sa veľmi neoplatí, pričom rátať musíte s výraznými grafickými kompromismi. Trpezlivejší hráči si môžu počkať na vydanie verzie pre PC, čo však môže trvať veľmi dlho – pri predchádzajúcom diele GTA 5 to trvalo až 19 mesiacov.
Zdražovanie komponentov a panika na trhu
Extrémny nárast cien sa nekončí len pri konzolách. Zákazníci sa už teraz vo veľkom predzásobujú v obave z ďalšieho zdražovania. Napríklad nemecký predajca Mindfactory hlási za august 2026 bezmála 30-percentný medzimesačný nárast dopytu po grafických kartách. Očakáva sa taktiež ďalšie zdražovanie procesorov. Intel plánuje v marci 2027 zvýšiť ceny v priemere o 10 % a podľa správ má kroky svojho rivala medzi júnom a júlom nasledovať i AMD.
Éra lacnej elektroniky sa končí
Svet je v ére umelej inteligencie čoraz dychtivejší po výkone. Ten však už nie je možné navyšovať tak dramaticky ako v minulosti. Technologické spoločnosti tak hľadajú iné cesty. „Už pred 14 rokmi sa narazilo na limit štandardnej CMOS technológie. Prvky už boli také malé, že už pár atómov prímesí spôsobilo úplnú zmenu vlastností,” hovorí profesor Martin Weis.
Podľa odborníka je jedným zo súčasných trendov zväčšovania hustoty tranzistorov takzvané stohovanie, pri ktorom sa vrstvy ukladajú na seba. Vznikajú tak 3D čipy. Ich nevýhodou je cena, ktorá výrazne rastie. Ďalším problémom je chladenie – medzi jednotlivými vrstvami prestupuje teplo, ktoré je náročné odviesť.
Vzostup špecializovaných procesorov
Trh sa čoraz viac orientuje na špecializované čipy. „Tak ako boli grafické procesory, sú výpočtové procesory, tak sú i ďalšie čipy, ktoré sú určené pre umelú inteligenciu. Musíme vedieť, na čo daný procesor použiť, pretože neexistuje čip, ktorý by bol univerzálny a dobrý na všetko,” vraví Martin Weis.
Samsung na augustovom podujatí prezradil viac o svojej technológii LPDDR5X-PIM. Ide o mobilnú pamäť, ktorá integruje výpočtové bloky priamo do pamäťových buniek DRAM. Týmto spôsobom sa eliminuje neustále presúvanie obrovského množstva dát naprieč rôznymi komponentmi v telefóne, čo rýchlo vybíja batériu a prináša prehrievanie.
OpenAI Jalapeño: Umelá inteligencia si navrhuje vlastný hardvér
Najväčšou senzáciou Hot Chips 2026 bolo predstavenie vlastného špecializovaného mikročipu od OpenAI s názvom Jalapeño. Nie je určený pre spotrebiteľský segment, ale pre dátové centrá. Zároveň primárne neslúži na trénovanie, ale na takzvanú inferenciu, teda praktické využívanie natrénovaných AI modelov v reálnych úlohách.
Interné testy ukazujú impozantné čísla. Čip Jalapeño dosahuje 1,5- až 1,9-násobne vyšší výkon na watt v porovnaní s aktuálne veľmi využívanými systémami Nvidia generácie Blackwell. Zariadenie OpenAI má zároveň priamo konkurovať aj nadchádzajúcej generácii od Nvidie s označením Vera Rubin. Od samotného návrhu po odoslanie čipu do výroby ubehlo rekordných 9 mesiacov. Štandardne celý proces trvá aj viac ako dva roky. K mimoriadnej rýchlosti prispela aj samotná umelá inteligencia, ktorá inžinierom pomáhala robiť bleskové pokusy a hľadať optimálne cesty pri testovaní.
