Prečo máme po jedle opäť hlad? Odborníci vysvetľujú časté príčiny
Pocit hladu je prirodzeným signálom tela, že potrebuje energiu. Problém nastáva vtedy, keď sa dostaví veľmi rýchlo po jedle alebo ho sprevádza neustála chuť na jedlo. Za týmto stavom môže stáť nekvalitná strava, málo spánku, stres, lieky, ale aj nediagnostikovaná cukrovka alebo hypertyreóza.
Jedlá, ktoré nezasýtia nadlho
Nie každá porcia poskytuje rovnaký pocit sýtosti. Jedlo založené na ľahko stráviteľných sacharidoch zaženie hlad len na krátko, najmä ak mu chýba bielkovina a vláknina. Bielkoviny obsiahnuté v mäse, rybách, vajciach, mliečnych výrobkoch či strukovinách sa pri trávení rozkladajú na aminokyseliny a môžu účinnejšie tlmiť chuť do jedla. Vláknina zo zeleniny, ovocia a celozrnných výrobkov zase spomaľuje prechod potravy tráviacim traktom.
Málo tekutín a krátky spánok
Hlad a smäd sú odlišné signály, v dennom zhone si ich však často zamieňame. Ak pijeme málo, môžeme mať pocit, že potrebujeme jesť častejšie. Dehydratáciu môže sprevádzať únava, závraty, zriedkavejšie močenie alebo tmavšia farba moču.
Nedostatok spánku ovplyvňuje reguláciu chuti do jedla. Hormón ghrelín súvisí s pocitom hladu, leptín sa podieľa na signalizovaní sýtosti. Po prebdených nociach častejšie siahneme po vysokoenergetických, sladkých alebo mastných potravinách. Väčšina dospelých potrebuje približne sedem až deväť hodín spánku denne.
Stres, alkohol a lieky
Chuť siahnuť po jedle nemusí vždy znamenať fyzický hlad. Spúšťačom býva stres, nuda alebo ťažké emócie. V napätí telo uvoľňuje kortizol, ktorý môže podporovať väčšiu chuť do jedla. Typické je, že sa chuť objaví náhle a týka sa konkrétneho produktu.
Po alkohole je ľahšie stratiť kontrolu nad tým, čo jeme. Pitie môže zvyšovať hladinu ghrelínu a narúšať mechanizmy regulujúce pocit sýtosti. Pečeň sa prednostne venuje metabolizovaniu alkoholu, čo mení spôsob, akým telo využíva energiu.
Zmena chuti do jedla môže byť aj vedľajším účinkom liekov. Týka sa to niektorých antipsychotík, vybraných antidepresív, kortikosteroidov, antiepileptík či antihistaminík. Pri podozrení na súvislosť s liečbou je potrebné poradiť sa s lekárom, nie samostatne vysadiť liek.
Keď je za hladom ochorenie
Neustály hlad môže súvisieť s cukrovkou. Pri tomto ochorení telo nedokáže správne využívať glukózu ako zdroj energie, bunky nedostávajú dostatok paliva a telo vysiela signály potreby ďalšieho jedla. Sprevádzať ju môže silný smäd, časté močenie, únava, rozmazané videnie alebo nevysvetliteľný úbytok hmotnosti.
Zvýšenú chuť do jedla môže spôsobiť aj hypertyreóza. Pri nadprodukcii hormónov štítnej žľazy sa metabolizmus zrýchľuje, telo spotrebuje viac energie, a to aj vtedy, keď pacient naopak chudne. Medzi ďalšie príznaky patrí zrýchlený tep, nadmerné potenie, trasenie rúk alebo nervozita.
Silný hlad sa objavuje pri poklese hladiny glukózy v krvi, teda hypoglykémii. Sprevádzajú ju závraty, trasenie rúk, potenie, búšenie srdca alebo nepokoj. Náchylní sú najmä diabetici užívajúci inzulín, príčinou však môžu byť aj ochorenia pečene, obličiek alebo nadobličiek.
Väčšiu chuť do jedla a túžbu po konkrétnych produktoch pozorujú niektoré ženy pred menštruáciou, najmä v luteálnej fáze cyklu. Počas tehotenstva sa zase zvyšuje potreba niektorých živín a energie, stravovanie je však vhodné konzultovať s lekárom alebo dietológom.
Kedy vyhľadať lekára
Ak sa hlad objavuje oveľa častejšie ako predtým, najprv sa oplatí pozrieť na každodenné návyky – či jeme menej, netrénujeme intenzívnejšie alebo nespíme kratšie. Konzultáciu s lekárom si vyžaduje náhla a pretrvávajúca zmena chuti do jedla, najmä ak ju sprevádza nevysvetliteľný úbytok hmotnosti, veľmi silný smäd, časté močenie, búšenie srdca, tras rúk, nadmerné potenie alebo výrazná slabosť.
