Prázdne pulty a astronomické ceny? Slovensku hrozí strata 135-tisíc hospodárskych zvierat
Leto 2026 sa do histórie slovenského vidieka zapíše mimoriadne čiernymi písmenami. Kým mnohí hľadali úľavu od páliaceho slnka pri vode, poľnohospodári s hrôzou sledovali, ako sa im úroda mení na prach. Nejde už len o pesimistické predpovede meteorológov.
Bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva Martin Ondráš, ktorý bol spoluautorom metodiky výpočtu podpory na sucho v roku 2022, vo svojej krízovej analýze varuje pred katastrofou, ktorá môže definitívne položiť slovenskú produkciu potravín na lopatky. Zvieratá totiž nebude čím kŕmiť a krmivo už teraz niet odkiaľ doviezť.
Vyprahnutá Európa: Krmivo nie je kde kúpiť
Najdôležitejším faktom celej krízy je, že extrémne sucho neudrelo len na Slovensku. Je všade naokolo. Slovenskí farmári hlásia zdrvujúce výpadky – pri lucerne a sene chýba 40 až 50 % bežnej úrody a pasienky fungujú len na polovicu svojej bežnej produkcie.
Za normálnych okolností by chovatelia chýbajúce krmivo nakúpili v zahraničí. Dnes je to však takmer nemožné a extrémne drahé, pretože rovnakému suchu čelia aj okolité krajiny. Keď krmivo fyzicky neexistuje, farmárom zostáva jediné riešenie – masívne znížiť počty zvierat.
Vládna pomoc nepokrýva potreby chovateľov
„Aby sme naše stáda udržali pri živote a zachovali takzvaný status quo, potrebovali by poľnohospodári nakúpiť obrovské množstvá náhradného krmiva. Len na prežitie zimy a zachovanie súčasných stavov je podľa analýzy potrebných takmer 74 miliónov eur, presne 73,6 milióna eur pri chýbajúcich 640-tisíc tonách sušiny. Reálne sa tento účet šplhá až k 80 miliónom,“ tvrdí Ondráš.
Nedávno ohlásená pomoc 30 miliónov eur, ktorú oznámil šéf rezortu na Agrokomplexe, podľa analýzy nerieši záchranu zvierat, najmä ak si uvedomíme, že polovica z tohto balíka ide Slovenskému pozemkovému fondu v Nitre a na Hydromeliorácie š.p., teda mimo chovateľov.
Ak by chcel minister pôdohospodárstva Richard Takáč tieto varovné čísla spochybniť, narazí na vlastný rezort. Všetky výpočty spotreby krmív v analýze vychádzajú z oficiálnej metodiky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a bežných výživárskych noriem. Denná potreba 13 kg sušiny na jednu dobytčiu jednotku je biologický fakt.
Sucho, slintačka a krívačka, africký mor ošípaných a vtáčia chrípka
Slovensko je už dnes na chvoste Európy. Zaťažiteľnosť poľnohospodárskej pôdy hospodárskymi zvieratami nedosahuje ani 30 % priemeru EÚ. K extrémnemu suchu sa pridáva manažment hrozieb ako slintačka a krívačka, africký mor ošípaných či vtáčia chrípka. Tento tlak v kombinácii s mliečnou krízou naše chovy nemusí prežiť.
Analýza hovorí o veľmi vysokom riziku núteného vyraďovania. Reálny scenár predpokladá, že chovatelia budú musieť znížiť stavy zvierat o 35 %, čo predstavuje stratu približne 135-tisíc veľkých dobytčích jednotiek.
Ohrozené ekoschémy a krach farmárov
„Zníženie počtu zvierat však spustí nevratnú reťazovú reakciu, ktorá ohrozí celé plnenie cieľov v Strategickom pláne SR na roky 2023 – 2027. Ak farmári pre sucho vybijú svoje stáda, stratia nárok na peniaze,“ vysvetľuje Ondráš.
Slovensko môže ročne prísť o 72 až 88 miliónov eur z európskych podpôr viazaných na stav zvierat. Pri 35-percentnom poklese zvierat hrozí, že takmer 28 % žiadateľov o priame podpory, zhruba 3 900 podnikov, klesne pod kritickú hranicu.
Tieto farmy úplne stratia štatút živočíšnej výroby, čo znamená prechod na nižšie sadzby podpôr a priame ohrozenie čerpania z ekoschém. Papierovo sa z chovateľov stanú len pestovatelia a mnohí to finančne neustoja.
Analýza varuje pred „reálnym krízovým nedostatkom“. Ak štát okamžite nenájde vyše 70 miliónov eur výlučne na obstaranie krmovín a nenájde reálny zdroj krmovín, Slovensko príde o viac ako tretinu svojich hospodárskych zvierat.
