Izrael volí v tieni vojny v najdôležitejších voľbách
Izraelčania prichádzajú k urnám v prvých voľbách od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Hlasovanie sa koná v čase, keď spoločnosťou otriasa predlžujúca sa vojna v Pásme Gazy, nedoriešené vojenské konfrontácie s Iránom a rastúce napätie na Západnom brehu.
Nejde o bežný politický cyklus – toto hlasovanie je podľa analytikov akýmsi referendom o tom, ako zaistiť bezpečnosť krajiny v turbulentnom regióne, v ktorom je Izrael obklopený viacerými nepriateľmi od Hamasu, cez Irán až po libanonský Hizballáh.
Hlavnou témou nie je ekonomika, ale národná bezpečnosť a vyčerpávajúca vojna v Pásme Gazy, ktorá krajinu izoluje aj na medzinárodnej scéne.
O čo vo voľbách ide?
Kampaň a voličské nálady úplne ovládol motív národnej bezpečnosti, ktorý prekryl aj inokedy dominantné témy, ako sú vysoké životné náklady. Spoločnosť je po viac ako dvoch rokoch bojov na viacerých frontoch vyčerpaná.
Hlasuje sa však aj o vnútornom nastavení štátu. Súčasná vláda sa dlhodobo snaží oklieštiť právomoci najvyššieho súdu a zmeniť podobu demokratických inštitúcií. Zásadným vnútropolitickým sporom je tiež výnimka z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov. Kým vláda chce výnimku zachovať, opozícia sľubuje jej zrušenie a zároveň žiada nezávislú štátnu komisiu, ktorá vyšetrí bezpečnostné zlyhania pred útokmi z októbra 2023.
Kto sú hlavní kandidáti?
Premiér Benjamin Netanjahu hrá o politické prežitie aj slobodu pred súdom a tvrdí, že len on dokáže Izrael ochrániť pred existenčnými hrozbami. Oporu nachádza v radikálnej pravici a ultraortodoxných stranách. Stál na čele krajiny 19 z posledných 30 rokov a stále prebieha jeho súdny proces pre obvinenia z korupcie. Zodpovednosť za 7. október systematicky presúva na bezpečnostné zložky.
Proti nemu stojí bývalý šéf armády Gadi Eizenkot, ktorý v bojoch v Gaze sám stratil syna a sľubuje vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní aj návrat k inštitucionálnej dôveryhodnosti. Syn marockých imigrantov sa profiluje ako Netanjahuov absolútny protiklad, čomu zodpovedá aj názov jeho novej strany Jašar (Poctivosť). Voličov oslovuje z pozície bezpečnostného experta s obrovskou osobnou obetou.
Čo ukazujú prieskumy?
Dáta ukazujú, že Netanjahuov Likud spolu so súčasnými spojencami pravdepodobne stratí v Knesete väčšinu. Črtá sa jasná protinetanjahuovská vlna, no jej zloženie do funkčnej vládnej koalície komplikuje matematika 120-členného parlamentu.
Opozičné hlasy sa delia na židovské strany vedené Eizenkotom a politické subjekty zastupujúce palestínskych občanov Izraela. Samotný Eizenkotov blok väčšinu takmer určite nedosiahne. Arabské strany vylučujú, že by do koalície so židovskými stranami priamo vstúpili, naznačili však kompromis: za určitých okolností by boli ochotné ticho podporovať menšinovú vládu, len aby odstavili Netanjahuov radikálny kabinet.
Kľúč k zloženiu vlády môžu držať dve malé strany, ktoré balansujú na 3,25-percentnom prahu zvoliteľnosti. Prvou je krajne pravicová formácia Amča Jisrael bývalého generála Ofera Wintera, ktorá stojí za Netanjahuom. Druhou sú Rezervisti – pravicová sionistická strana trvajúca na plošnej brannej povinnosti, ktorá však odmieta vládnuť s ultraortodoxnými stranami a blokuje akúkoľvek vládu závislú od arabských hlasov.
Téma Gazy a budúcnosť izraelskej bezpečnosti
Konflikt v Gaze je v týchto voľbách prítomný na každom kroku a určuje izraelskú zahraničnú aj domácu politiku. Časť Netanjahuových vládnych spojencov tlačí na extrémnu líniu – otvorene volajú po rozširovaní židovských osád na Západnom brehu a z ich radov znejú aj výzvy na masové vysídľovanie na palestínskych územiach.
Opozičný prúd, naopak, varuje pred narastajúcou medzinárodnou izoláciou Izraela, prísnejšími sankciami a vyčerpaním armády v nekončiacich vojnách bez politického plánu na deň „potom“.
Pre voliča je tak na stole otázka, akým spôsobom Izrael zaistí svoju fyzickú existenciu. Tieto voľby rozhodnú o tom, či si Izraelčania vyberú doterajší kurz permanentnej konfrontácie opretý o krajnú pravicu, alebo pokus o reštart vzťahov so spojencami pod vedením bývalého šéfa armády Eizenkota.
Ako funguje izraelský volebný systém?
Kneset má 120 kresiel, pričom poslanci sú volení prostredníctvom systému pomerného zastúpenia. Žiadna strana doteraz nezískala väčšinu 61 kresiel, a preto Izrael vždy vládli koalície.
Po zverejnení výsledkov prezident vyzve stranu s najväčším počtom kresiel, aby sa pokúsila dohodnúť na vytvorení vládnej koalície. Výsledky exit pollov sa zverejňujú o 22:00 izraelského času (21:00 nášho) a prvé údaje o počte hlasov sa zvyčajne objavujú v skorých ranných hodinách.
