Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie
Záchranár Matej Karlák označil memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, za teatrálne gesto. Panické tlačidlo v sanitke podľa neho záchranárom v teréne nepomôže.
Pár dní pred ministerskou tlačovou konferenciou sa odohral ďalší, doteraz nemedializovaný útok pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Pacient napadol Karlákovho kolegu — udrel ho päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky.
Incident sa nedostal do médií ani pred políciu preto, že posádky nemajú kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky. Záchranári podľa Karláka potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa mnohokrát bál o svoj život.
Memorandum ministrov im nepomôže
Karlák uviedol, že sa po podpise memoranda necíti bezpečnejšie. Vníma ho ako reakciu na tlak verejnosti. Pripomenul, že záchranári v teréne čelia iným problémom ako personál v nemocnici a z opatrení v memorande vypadli.
Minister zdravotníctva hovoril o panických tlačidlách na centrálnych príjmoch napojených na bezpečnostné služby alebo zložky. Pre záchranárov v teréne je však tento koncept podľa Karláka nereálny. Posádky vstupujú do neznámych a rizikových situácií, do cudzích obydlí, často k ľuďom v ťažkom psychickom stave či pod vplyvom drog a alkoholu. Sanitka je neustále v pohybe, žiadna stála služba tam s nimi nebude.
Záchranári na mieste vraždy
Záchranári sú podľa Karláka neustále slovne napádaní a čelí vyhrážkam smrťou. Na uniformách musia nosiť menovky, čo nepokladá za správne, pretože ľudia si ich vedia ľahko vyhľadať.
Operátorovi nemusí nahlasovateľ povedať pravdu. Posádka z jeho stanice mala výjazd k poraneniu krku, na mieste našla človeka s masívnym krvácaním, ktorý utrpel traumatickú zástavu obehu. Počas oživovania prítomní hovorili vymyslené príbehy, zranenia však ukazovali, že ho niekto pravdepodobne bodol do krku.
Inokedy pri bezvedomí u ľudí bez domova vytiahol partner ošetrovanej ženy na záchranárov zbraň. Ak operačné stredisko vopred vie o útoku nožom alebo streľbe, snaží sa vyslať aj políciu. Ak prídu záchranári prví a miesto nie je bezpečné, nemali by zo sanitky vychádzať.
Záchranár tajne volal políciu
Karlák opísal prípad, keď ich nad ránom privolali k mužovi, ktorý tvrdil, že pred sebou našiel krvavého človeka. Na mieste stál pri plechu, krájal si zemiaky a tváril sa, že o ničom nevie, kým vedľa ležal muž v kaluži krvi. Držal pritom v ruke nožík. Karlák mu povedal, že ide zavolať ďalšiu posádku, a von privolal políciu, kým kolega udržiaval s mužom očný kontakt.
Medzi jeho zásady patrí nevstupovať na nezabezpečené miesto bez polície, neblokovať si únikovú cestu, udržiavať odstup od agresívnych ľudí a neotáčať sa im chrbtom. K napadnutému človeku pristupuje tak, aby ho videl spredu, pretože osoba v zmenenom stave vedomia by si dotyk zozadu mohla vysvetliť ako pokračovanie útoku.
Ďalší útok na zdravotníka
Kolegu 21. októbra napadol pacient v nemocnici v Ružinove. Išlo o osobu pod vplyvom drog. Pacient ležal na nosidlách zafixovaný bezpečnostnými pásmi, začal sa hýbať a keď kolega pristúpil skontrolovať jeho stav, udrel ho päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Stalo sa to priamo na centrálnom príjme pod kamerami.
Takéto prípady sa podľa Karláka nemedializujú, pretože o nich nikto neinformuje. Útoky sa riešia len vtedy, ak záchranár skončí práceneschopný alebo s trvalými následkami. Zisťoval, či zamestnávateľ vedie štatistiky napadnutí, no nemá ich. Nevedú ich ani iní poskytovatelia a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby ich tiež neeviduje.
Po incidente kolega nemal zranenie vyžadujúce okamžité ošetrenie či práceneschopnosť. Keď ho pacient opľul, Karlák mu chytil ústa a pacient ho začal hrýzť do rukavice. Posádka pokračovala v službe.
Chcel by status verejného činiteľa
Zdravotníci majú status chránenej osoby, útočníci sú posudzovaní z hľadiska vyššej trestnej sadzby. Podľa Karláka by sa mali povýšiť na úroveň verejného činiteľa, ako je to napríklad v Spojenom kráľovstve. Status chránenej osoby podľa neho nepomohol, za posledných päť či šesť rokov sa útoky len zintenzívnili.
Na tlačovej konferencii označili ako rizikové futbalové zápasy. Karlák však uviedol, že na futbalových udalostiach býva taká prítomnosť policajných zložiek, že sa mu za trinásť rokov nestalo, aby ho tam niekto napadol. Rizikové sú podľa neho problémové piatkové a sobotňajšie večery v centre mesta, veľké festivaly a masové podujatia.
Ako možné riešenia navrhol poznámku pri výjazde, že pacient bol už v minulosti agresívny, kamery v sanitkách a na uniformách, ochranné vesty a legálne obranné prostriedky, ako paralyzér alebo slzný sprej. Reakčný čas polície býva často 10 až 15 minút a záchranár je na mieste sám.
