Táraniny vládnych politikov sú nehorázne. Naša demoralizovaná elita uráža Ukrajincov
Niekedy jeden deň ukáže o zahraničnej politike viac ako stovka prejavov o suverenite. V nedeľu 26. októbra sedel Juraj Blanár v Moskve so Sergejom Lavrovom a obnovoval po päťročnej prestávke slovensko-ruskú medzivládnu komisiu. Hovoril o pragmatických vzťahoch, energetike a spolupráci mimo rámca európskych sankcií.
V ten istý deň sa v Paríži zišli ministri obrany Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Veľkej Británie. Rusko označili za najvážnejšiu dlhodobú hrozbu euroatlantickej bezpečnosti a zaviazali sa Ukrajinu ďalej podporovať.
Našou poistkou nie je Putinova dobrá vôľa
Hlavný európsky prúd vychádza z toho, že aj po prímerí zostane Rusko revizionistickou imperialistickou mocnosťou, ktorú treba odstrašovať. Štvrtá Ficova vláda sa správa, akoby najdôležitejšou otázkou bolo, ako sa vrátiť k lacným ruským surovinám.
Slovensko je malý štát na východnom okraji EÚ a NATO. Nemá jadrové zbrane ani armádu schopnú samu garantovať bezpečnosť. Jeho poistkou nie je Putinova dobrá vôľa, ale dôveryhodnosť NATO a fungujúca politika EÚ. Takmer štyri pätiny slovenského vývozu smerujú do EÚ. Rusko nám poskytuje predovšetkým ropu a plyn.
Z výhodnejšej ceny plynu nemožno urobiť novú bezpečnostnú koncepciu štátu. Keď bola tento rok na takmer tri mesiace prerušená Družba, Slovensko zvládlo zásobovanie neruskou ropou cez Adriu.
Vďačnosť agresora
Naivná je predstava politikov Smeru, že ústretovosť voči Moskve nám vytvorí poistku ruskej vďačnosti. Vďačnosti prezidenta štátu, ktorý porušil Budapeštianske memorandum z roku 1994 anexiou Krymu a inváziou na Ukrajinu, a to s cieľom zničiť nezávislú štátnosť Ukrajincov.
Moskva ešte pred inváziou v decembri 2021 žiadala bezpečnostné usporiadanie, ktoré by obmedzilo vojenskú prítomnosť NATO v štátoch prijatých po roku 1997. Putinova politika sa nekončí Donbasom, jej súčasťou je snaha obnoviť ruskú sféru vplyvu.
Iní hovoria s Putinom inak
Poliaci to chápu a posilňujú obranyschopnosť. Premiér Andrej Babiš povedal, že pri ruskom útoku na Pobaltie by Česko vyslalo dve mechanizované brigády. Minister zahraničných vecí Petr Macinka uviedol, že návrat k normálnym vzťahom s Ruskom nie je možný, pokiaľ agresia pokračuje. Maďarský premiér Péter Magyar označil Rusko za brutálneho agresora.
Telefonát fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho bol niečo úplne iné ako Blanárova cesta. Konzultovali ho so spojencami i s Ukrajinou a súvisel s mierovými rokovaniami v Abú Zabí. Blanár v Moskve nič porovnateľné nepredložil, iba ponúkol Bratislavu ako miesto prípravných rokovaní.
Nehorázne táraniny
Proti európskemu prúdu je aj tvrdenie vládnych politikov, že pomoc Ukrajine je pre EÚ škodlivá a mala by sa zastaviť, aby Zelenskyj prijal Putinove podmienky. Ak berú suverenisti suverenitu vážne, mali by pochopiť, že o suverenite susedného štátu sa nesmie rozhodovať ponad jeho hlavu.
Prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z 16. až 25. októbra ukazuje, že 76 percent respondentov chce pokračovať v ozbrojenom odpore aj pri ruských útokoch na elektrinu a teplo. 63 percent je pripravených znášať vojnu tak dlho, ako bude potrebné. 69 percent podporuje okamžité prímerie, ak nebude znamenať právne uznanie okupovaných území za ruské.
Tvrdenia, že Zelenskyj predlžuje vojnu, aby ostal vo funkcii, urážajú národ brániaci svoju nezávislosť a svedčia o demoralizácii slovenskej vládnucej elity.
Hrubá politická chyba
Ficova vláda obnovením komisie s Rusmi stavia agresora a obeť na jednu úroveň. Zamieňa dialóg s Lavrovom za bezpečnostnú koncepciu a prístup do Kremľa pokladá za vplyv na Putina.
Slovensko potrebuje lacné energie, ešte viac však spoľahlivé NATO, fungujúcu EÚ, jednotný trh, investície a spojencov, ktorí mu dôverujú. Lacným ruským plynom si nezabezpečíme ani článok 5, ani nemecký trh pre slovenské firmy, ani Putinovu vďačnosť.
Popretie našej suverenity
Premiér verejne pochybuje, že by spojeneckí vojaci prišli brániť Slovensko, a tvrdí, že slovenských vojakov nebude posielať na pomoc spojencovi. Opakovane hovorí, že Slovensku by svedčala vojenská neutralita. Tá by nebola triumfom suverenity, ale rezignáciou na kolektívnu obranu.
To nie je suverenizmus, ale jeho popretie. Pre malý štát nie je garanciou suverenity opustiť spojenecký zväzok v čase najväčšej bezpečnostnej krízy a dúfať, že agresívna mocnosť ocení jeho ústretovosť. Jedinou zárukou suverenity je mať dosť silných a dôveryhodných spojencov.
