Pápež Lev XIV. hlasoval v amerických voľbách do Kongresu
Pápež Lev XIV. sa zapojil do amerických volieb do Kongresu, ktoré sa uskutočnia 3. novembra. Svoj hlasovací lístok poslal korešpondenčnou formou poštou do Chicaga, kde sa narodil. V piatok to potvrdil Vatikán. Ide o prvý známy prípad, keď sa úradujúci pápež zúčastnil na politických voľbách.
Tlačové stredisko Svätej stolice zároveň potvrdilo, že Robert Francis Prevost využíval svoje volebné právo ako americký občan vždy, keď mu to možnosti dovoľovali. Hlasoval aj počas rokov, ktoré prežil v Peru, kde pôsobil ako misionár a neskôr biskup.
„Svätý Otec vyjadruje svoje presvedčenie o práve a povinnosti občanov zúčastňovať sa na demokratických procesoch,“ uviedol Vatikán.
Historický krok a otázky okolo občianstva
Podľa dostupných informácií je Lev XIV. prvým známym pápežom, ktorý počas svojho pontifikátu hlasoval v politických voľbách. Jeho predchodcovia Ján Pavol II., Benedikt XVI. ani František takýto krok podľa dostupných informácií neurobili.
Lev XIV. je americkým občanom a jeho zvolenie za pápeža automaticky neznamenalo, že sa svojho občianstva vzdal. Má teda právo hlasovať v amerických voľbách. Vatikán svojím vyhlásením zdôraznil práve túto občiansku rovinu jeho konania.
Vatikánsky korešpondent jezuitského časopisu America Magazine Gerard O’Connell upozornil na pravidlá amerického ministerstva zahraničia, podľa ktorých môže výkon funkcie hlavy cudzieho štátu predstavovať potenciálny dôvod na stratu amerického občianstva. Nie je to však automatické. K strate občianstva by došlo iba vtedy, ak by dotknutý človek konal dobrovoľne so zámerom vzdať sa amerického občianstva. V prípade Roberta Prevosta takýto zámer nie je známy.
Vzťah s Donaldom Trumpom a kontext volieb
Pápežovo rozhodnutie nemožno úplne oddeliť od napätých vzťahov s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Lev XIV. opakovane kritizoval imigračnú politiku Trumpovej administratívy a vyjadroval nesúhlas s americko-izraelskými vojenskými operáciami proti Iránu. Trump na jeho kritiku reagoval osobnými útokmi. Pápeža označil za slabého v otázkach kriminality a zahraničnej politiky a spochybňoval aj jeho postoje k Iránu.
Lev XIV. sa pritom vo svojich vyjadreniach usiluje zdôrazňovať, že jeho stanoviská nevychádzajú zo straníckej politiky, ale z morálneho a evanjeliového pohľadu na konkrétne problémy.
Americké priebežné voľby rozhodujú o zložení Snemovne reprezentantov a časti Senátu. Prezident v nich priamo nekandiduje, výsledok však môže výrazne obmedziť alebo posilniť jeho politický manévrovací priestor. Britský denník The Guardian preto dáva pápežovo hlasovanie do kontextu jeho sporov s Trumpom.
Napriek tomu by bolo predčasné interpretovať pápežovo hlasovanie ako podporu demokratov alebo ako gesto namierené proti republikánom. Nie je známe, komu dal svoj hlas.
Pápežova volebná história
Podľa volebných záznamov, na ktoré sa odvoláva Chicago Sun-Times, sa Robert Prevost v minulosti zúčastnil na demokratických aj republikánskych primárkach. V demokratických primárkach hlasoval v rokoch 2008 a 2010, v republikánskych v rokoch 2012, 2014 a 2016. Na všeobecných voľbách sa zúčastnil napríklad v rokoch 2012, 2014, 2018 a 2024.
V Illinois pritom volič nemusí byť trvalo registrovaný v jednej politickej strane. Pri primárkach si môže vybrať, za ktorú stranu chce hlasovať. Tieto údaje však neprezrádzajú, komu v skutočnosti dával svoj hlas.
Morálny odkaz hlasovania
Vatikán nezverejnil iba informáciu, že pápež poslal hlasovací lístok. Pripojil k nej aj stanovisko o práve a povinnosti občanov zúčastňovať sa na demokratických procesoch.
Pápež tým môže pripomínať, že kresťanská viera nemá viesť k úniku zo spoločenského života. Občan nemá byť iba pozorovateľom politiky, ale má niesť zodpovednosť za podobu spoločnosti, v ktorej žije. Tento pohľad má aj širší kontext katolíckeho sociálneho učenia, ktoré dlhodobo zdôrazňuje dôstojnosť človeka, spoločné dobro, solidaritu a zodpovednosť za verejný život.
Lev XIV. zároveň zdôrazňuje, že sa vyjadruje k politike predovšetkým vtedy, keď ide o morálne otázky, ktoré sú v jadre evanjelia. Už v októbri povedal, že človek nemôže dôsledne hovoriť o ochrane života, ak odmieta potraty, ale zároveň podporuje trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie s migrantmi.
Otázky vnútri cirkvi
Pápežovo hlasovanie môže vyvolávať otázky aj v samotnej katolíckej cirkvi. Časť konzervatívnych katolíkov v Spojených štátoch vníma niektoré Levove politické vyjadrenia kriticky. Obávajú sa, že pápež príliš vstupuje do politických sporov a oslabuje tým univerzálny charakter svojho úradu. Na druhej strane možno namietať, že mlčanie o zásadných morálnych otázkach by bolo samo osebe určitým postojom.
Pápež nie je politickým kandidátom ani predstaviteľom jednej americkej strany. Je však duchovnou autoritou, ktorá sa vyjadruje k otázkam vojny, mieru, ľudskej dôstojnosti, migrácie a ochrany života. Jeho účasť na voľbách preto nemusí znamenať, že sa vzdáva neutrality v straníckych sporoch.
