Moc je silnejšie afrodiziakum než sex, hovorí psychológ
Svet sa ocitá v područí nezrelých politických lídrov, ktorí majú často toxickú až patologickú osobnosť. Namiesto budovania ničia, namiesto konsenzu hľadajú obetné baránky a namiesto spásy prinášajú chaos. Prečo ich opakovane volíme a čo poháňa týchto falošných spasiteľov, vysvetľuje popredný klinický a forenzný psychológ Anton Heretik.
Podľa Heretika sa za charizmatickou maskou rozhodnosti a boja za spravodlivosť nezriedka skrývajú komplexy menejcennosti, hlboká vnútorná neistota a túžba po absolútnej kontrole. „Vždy sa musí stať veľká udalosť – revolúcia, kríza či kataklizma. Je otázne, ako spoločnosť prejde z revolučného nastavenia do toho bežného a aké pravidlá sa nastavia. Naša spoločnosť však na tom nie je tak zle, aby sme sa z tohto stavu nedokázali dostať prirodzene. Sklon k agresivite aj k magickému mysleniu patria k ľudskej povahe a musíme si to priznať, aby sme s tým vedeli niečo robiť,“ uvádza psychológ.
Základy budúcej agresivity sa podľa neho formujú už v prvých troch rokoch života dieťaťa. Ak deti v tomto rannom veku nedostanú základné pocity istoty, bezpečia, opatery a lásky, zbiera sa v nich nedôvera a predstava predpokladanej útočnosti a nepriateľskosti sveta. Patologické vzorce z rodín a výchovy sa potom prenášajú do dospelosti a prejavujú sa aj v politike.
Do vysokých funkcií sa často dostávajú ľudia s narcistickými črtami osobnosti. Samotná moc ľudí podľa Heretika skorumpuje, ak sú vo funkcii príliš dlho a moc je príliš veľká, pretože sa obklopia pritakávačmi a ekonomickými príživníkmi, ktorí na nich profitujú a zároveň ich ubezpečujú o ich úžasnosti a všemocnosti. Lídri potom takýmto prejavom aj uveria.
„Moc je afrodiziakum. Po Sigmundovi Freudovi, ktorý vyzdvihol princíp slasti cez sexualitu, prišiel Alfred Adler s inštinktom moci. Ako deti sme závislí od moci druhých, cítime menejcennosť a celý život túžime po superiorite a moci nad druhými. Formy získania moci potom závisia od osobnosti a životnej cesty človeka,“ hovorí Heretik.
Politický marketing zameraný na xenofóbiu a magické myslenie je podľa neho pre spoločnosť nebezpečný. Xenofóbia je mimoriadne účinný politický nástroj – či už ide o inakosť sexuálnu, rasovú alebo kultúrnu. Politici vytvoria vonkajšieho nepriateľa a vzápätí ponúknu posolstvo, že spoločnosť ochránia pred dekadenciou, zvrátenosťou, cudzími kultúrami a islamom. Veľká časť obyvateľstva tomu uverí.
Heretik zároveň upozorňuje, že patologickí lídri sa sústreďujú viac na deštrukciu než na budovanie spoločnosti, ktorú ovládajú. Ako príklad uvádza narcistické prejavy, keď niekto potrebuje mať pri otváraní diaľnice nemeckú modelku v náručí alebo prestrihávať pásku nožnicami, ktoré donesie orol. „To sú divadlá. Prečo chce Donald Trump postaviť víťazný oblúk so svojím menom inšpirovaný Napoleonom? To sú pomníky,“ dodáva.
Ako obranu pred novodobými diktátormi vidí Heretik demokratické brzdy, akou je napríklad obmedzenie vládnutia na dve volebné obdobia. „Mne sa páči to, ako to urobil aktuálny maďarský premiér, keď obmedzil mandát na dve volebné obdobia. Hovorím, toto je demokratické, pretože je známou pravdou, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne,“ uzatvára psychológ.
