Žijeme si nad pomery
V posledných rokoch sa Slovensko ocitá v neustálej kríze svojich verejných financií. Ekonomické predpovede varujú pred nepriaznivým vývojom, pričom Martin Šuster, ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, hovorí o hrozbe konsolidačnej únavy. Zrazu sa zdá, že sme sa naučili žiť nad naše možnosti, pričom naše každoročné výdavky presahujú príjmy dokonca o 6 až 8 miliárd eur. Ako je to možné? Kde sú všetky skonsolidované miliardy z našich daní?
Práca vlády v obraze
Ako môžeme očakávať, že sa niečo zmení, keď vláda neustále prijíma nerealistické rozpočtové opatrenia? Rozpočet, ktorý navrhol kabinet Roberta Fica, sa zdá byť osladený ilúziami a nedokáže odraziť surovú realitu. Ekonómovia bijú na poplach; pohľad na predchádzajúce roky odhaľuje, že všetky vlády prispeli k aktuálnemu zhoršeniu verejných financií. Hlava štátu by sa mala zamyslieť, čím chcú naplniť prázdne špajze našich peňazí.
Kto ponesie zodpovednosť?
Naša ekonomika je v pasci menšími krokmi, ktoré smerujú k bankrotu. Prečo vláda neaplikuje zdanenie pre bohatých alebo nehnuteľnosti? Prečo sa štát sám nezapúzdri v šetrení? Tento nekonečný cyklus míňania, bez zmyslu pre zodpovednosť, očividne už nemôže pokračovať. Slovenskí občania si zaslúžia transparenciu a spravodlivé spravovanie verejných financií, nie utópistické sľuby a šedé výhovorky.
Dôsledky nespravodlivosti
Čo je teda najhoršie? Napriek všetkým upozorneniam sa zdá, že každý deň prechádzame jedným uťahovaním opaskov za druhým. Vláda sa snaží zachrániť situáciu pomocou ďalších vysokých daní a odvodov, pričom deficit rozpočtu sa stále zvyšuje. Hrozba, že sa to všetko raz zrúti, chronicky visí nad nami, ako Damoklov meč. Kedy sa zastavíme a prestaneme si klamať?
Čas na akciu
Obyčajní ľudia sú denno-denne konfrontovaní s ťažkým bremenom byrokratických chýb a neschopnosti vládnucich predstaviteľov. Finančná situácia je len odrazom ich nedbanlivosti. Teraz je čas, aby občania začali klásť otázky a žiadať odpovede, pretože bez akcie sa nič nezmení. Slovensko nepotrebuje ďalšie sľuby, ale konečne prerod reformy, ktorá by vyniesla krajinu nad dno.
