Slovensko sa nepripojí k Trumpovej Rade mieru
Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla, že sa nateraz nepripojí k novovytvorenej Rade mieru, ktorú inicioval americký prezident Donald Trump. Dôvodom tohto rozhodnutia sú vysoké finančné záväzky, ktoré by Slovensko muselo splniť, konkrétne suma vo výške jednej miliardy dolárov. Tieto skutočnosti potvrdzuje materiál, ktorý bol schválený na stredajšom rokovaní vlády.
Vláda zdôraznila, že je otvorená podporovať mierové iniciatívy, avšak iba pokiaľ sú v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z Charty OSN. Nové medzinárodné záväzky, ako je táto Rada, musia byť riadne posúdené a schválené parlamentom a prezidentom. „Slovenská republika bude podporovať všetky mierové iniciatívy, ktoré môžu prispieť k stabilite v súlade s Charitou OSN, ktorá nás chráni pred opakovaním hrôz dvoch svetových vojen,“ vyhlásil vládny kabinet.
Kritika a súčasná situácia
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár poznamenal, že diskusia v rámci vlády bola jasná a jednoznačná. Všetci ministri sa zhodli na tom, že SR sa nepripojí k Charte Rady mieru. Rezort diplomacie prisľúbil, že bude aj naďalej sledovať vývoj v oblasti mierového procesu, najmä v Pásme Gazy. Predseda vlády Robert Fico otvorene kritizoval potrebu takýchto vysokých finančných záväzkov a vyjadril presvedčenie, že Slovensko by si muselo najprv zabezpečiť vlastné záväzky v rámci existujúcich právnych a zmluvných rámcov.
Právne aspekty členstva
Z hľadiska slovenského práva je členský štát podľa Ústavy zaviazaný získať súhlas Národnej rady (NR) SR pre akúkoľvek novú medzinárodnú zmluvu. Na jej platnosť je nevyhnutná aj ratifikácia prezidentom. „Je potrebné, aby NR SR schválila, že táto zmluva má prednosť pred existujúcimi zákonmi v Slovenskej republike,“ dodáva kabinet.
Budúce kroky a hodnotenie iniciatívy
Vláda SR pristupuje k vytváraniu nových globálnych bezpečnostných štruktúr s opatrnosťou a plánuje vyhodnocovať takéto iniciatívy aj so zreteľom na dovolenie získať nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN od roku 2028 do 2029. Podľa vlády musia byť nové záväzky dôkladne zvážené, najmä v súvislosti s článkom 103 Charty OSN, ktorý upozorňuje na prioritu záväzkov v tejto charta pred inými medzinárodnými záväzkami.
Slovensko si taktiež pamätá na svoju účasť v minulých koalíciách, ktoré sa podieľali na vojenských zásahoch bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Tieto zásahy, ako v prípade Kosova a Iraku, mali svoje následky na medzinárodné a humanitárne právo, preto je vláda obzvlášť opatrná pri podpore nových vojenských iniciatív.
Úloha Rady mieru
Rada mieru má podporovať stabilitu, obnovovať účinnú a zákonnú správu vecí verejných a zabezpečovať trvalý mier v oblastiach zasiahnutých konfliktom. Členovia rady budú do nej prizvaní prezidentom USA Donaldom Trumpom a členstvo v rade sa predpokladá na tri roky, pričom môže byť predĺžené na základe príspevku členského štátu vo výške presahujúcej miliardu dolárov. Slovensko však v súčasnosti neprijalo tento záväzok, čím sa odvracia od priamej účasti na tejto iniciatíve.
