Grécka alebo rímska cesta: Kde sa uberá Slovensko?
Koniec januára je časom na bilancovanie a zamyslenie sa nad stavom slovenskej demokracie. Zaiste, mnohí by mohli považovať moje obavy za alarmistické, no realita je niekedy chladnejšia než názory samozvaných záchrancov našich hodnôt a systému. Pozorujem, že fundamentálne hodnoty demokracie sa nám pomaly, ale iste rozpadávajú pred očami a nikto nie je ochotný vyzvať upadajúci režim na zodpovednosť.
Spoločenské kmene a polarizácia
Kedysi boli voliči jasne rozdelení podľa ekonomických tried, dnes však máme namiesto toho rozdelenie na kmeňové identity: socialistické, konzervatívne, liberálne a mnohé iné. Nielenže tento fenomén pozorujeme, ale stáva sa aj základom dnešného politického diskurzu. Odstránili sme klasické triedne konflikty a nahradili ich psychologickými a ideologickými vojnami, kde každý kmeň sa snaží prosperovať na úkor ostatných.
Spoločne sa teda stávame svedkami čoraz väčšej polarizácie spoločnosti. Politici sa sústreďujú na rozdvojenie občanov a na to, aby každý kmeň uveril, že ich vlastný záujem je nad všetkými ostatnými. Týmto spôsobom sa nožnice otvorených konfliktov medzi skupinami neustále rozširujú, zatiaľ čo marginalizované skupiny obyvateľstva ostávajú prakticky ignorované.
Úloha médií v úpadku debaty
Médiá, ako prostriedok prenášania informácií, sa stali účastníkmi tohto kolobeh, nie jeho pôvodcom. Takisto sa rozdelili do svojich vlastných kmeňov, zaujatých ukazovaním spravodlivosti alebo neprávosti v závislosti od politického diskurzu, ktorý podporujú. Napríklad, záujem o očkovanie voči Covidu-19 rozdelil verejnosť na dva tábory, pričom obidve strany sa nedokázali zamyslieť nad realitou a následkami svojich činov. Namiesto toho sa zaslepili vlastnými presvedčeniami, bez ohľadu na fakty.
Digitálna bublina a nepriateľstvo voči odlišným názorom
Keď sa zamyslíme nad digitálnymi platformami, je jasné, že sú predlženou rukou tejto polarizácie. Sociálne siete fungujú skôr ako nástroje, ktoré umocňujú naše presvedčenia. Čím hlbšie sa skryjeme do svojich bublín názorov, tým viac sa odcudzujeme od ostatných. To vyvoláva neochotu počúvať a uvažovať nad alternatívnymi názormi, pričom protiargumenty sú vnímané ako útoky a tresty. Takto vzniká mechanizmus, kedy sa náš defense mechanizmus najskôr aktivuje proti odlišným názorom, namiesto otvoreného dialógu.
V tomto kontexte sa naše vnímanie sveta môže uzavrieť v silnej polarizácii, kde si jednotlivé kmene neuznávajú navzájom a prehlbujú medzi sebou nepriateľské pocity. Dôsledky sú znepokojujúce, pretože sme svedkami nárastu extremistických názorov a podľa výskumov sa mladí ľudia čoraz častejšie prikláňajú k radikálnym ideológiam. Ak sa tento trend ďalej nevyrovná, hrozí nám, že sa nedokážeme vyrovnať s dinamizmom budúcej politiky.
Autoritárske tendencie a hodnoty
Žijeme v dobe, keď je dôležité si klásť otázky. Akou cestou sa Slovensko vydá? Čelíme výzvam, ktoré môžu zachrániť našu demokraciu, alebo ju posunúť do sféry autokracie, ktorú nosíme vo svojej nečinnosti. Tiktok a YouTube sa stali novými výnimočnými platfomami pre diskusie, ktoré sú čoraz menej otvorené k iným myšlienkam, a tým nútia ľudí, aby sa uzatvorili do politických pozícií, ktoré už ponúkajú len jednostranné posolstvo.
Ako presne sa toto zmení, je neznáme. Dôležité však je, aby sme sa začali zamýšľať nad týmto nelichotivým smerovaním a priviedli späť zásady slušnej komunikácie a otvorenosti. Je potrebné urobiť prvé kroky k decentralizácii, priblíženia politiky k občanom a vzniku priestoru pre dialóg, kde sa strany neusilujú o dominanciu jedného kmeňa nad druhým. K tomu však potrebujeme odvahu prekročiť myšlienku „zlatého teľa“ a zamyslieť sa nad tým, akú budúcnosť chceme pre naše Slovensko.
