Aktivizmus alebo teror? Skupina „Sopka“ a čierna sobota v Berlíne
V mrazivom januárovom ráne zasiahla Berlín krutá realita, keď sa 100 000 obyvateľov ocitlo bez elektriny kvôli sabotážnemu útoku, ktorý nemecký starosta označil za teroristický čin. Pod pažou mrazivého počasia a hustého snehu sa takmer štyri dni dostalo mesto do chaosu, keď radikálna skupina Vulkangruppe oznámila, že prevzala zodpovednosť za vypnutie elektriny, aby poukázala na fakty o využívaní fosílnych palív a umelo inteligencii.
K incidentu došlo ráno v okolí Teltowského kanála, kde plamene zničili elektrické vedenia a zasiahli celú južnú časť mesta. Skupina vo svojom vyhlásení tvrdila, že týmto úkonom chcela zabrániť svetu ovládnutému chamtivosťou. „Nie sme proti ľuďom, sme proti systému,” znelo vo vyhlásení, no nato sa obyvatelia stretli s realitou studených domov a strachom z narastajúcej kriminality v bezdenných uliciach.
Tragédia a chaos počas blackoutu
Medzi tými, ktorí sa ocitli v chladnom temne, bola aj 83-ročná žena, ktorá zomrela pre komplikácie spôsobené výpadkom prúdu. Hasiči a záchranári, ktorí sa snažili pomôcť, narazili na zložitú situáciu – teplota v domácnostiach klesla na hlušivé 4 °C. Ako vyplýva zo svedectiev obyvateľov, mnohí sa obávali, že im prasknú potrubia, zatiaľ čo stovky policajtov monitorovali ulice s minimom osvetlenia.
Niektorí podnikatelia sa museli zmieriť s obrovskými stratami, pričom maloobchodníci boli nútení zničiť potraviny, ktoré sa pokazili. Podľa expertov išlo o najdlhší blackout od povojnovej doby v nemeckej metropole.
Skupina Vulkangruppe: extrémny aktivizmus alebo terorizmus?
Vulkangruppe, táto anarchistická skupina, nie je na scéne nová. Existujú už od roku 2011 a v minulosti dokázali ochromiť výrobu v továrni Tesla pri Berlíne. Nemecké úrady už teraz začali vyšetrovanie pre podozrenie z členstva v teroristických organizáciách, pričom vyšetrovanie sa stále viac sústreďuje na ich motiváciu a metódy.
Globálne daňové dohody: znevažovanie ambícií
Medzitým na svetovej scéne dostali na frak aj ambície týkajúce sa globálnych daní. Návrh dohody, ktorá mala obmedziť daňové úniky nadnárodných korporácií, utrpel zásadný zásah, keď sa ukázalo, že USA si vybojovali výnimku. Takmer 150 krajín svet sa síce zhodlo na minimálnej sadzbe 15%, no táto dohoda bola oslabená tlakom Spojených štátov, čo vyvolalo sklamanie medzi kritickými aktérmi v oblasti daní.
Podľa Mathiasa Cormanna z OECD toto rozhodnutie ponúkne stabilitu, avšak kritik Zorka Milin varuje, že oslabený dokument pochováva roky snáh o spravodlivé daňové zaobchádzanie a umožní najbohatším firmám pokračovať v praktizovaní svojich stratégií.
Záver: kríza a výzvy pred nami
Či ide o útoky aktivistov alebo o prepolitizované daňové dohody, zdá sa, že súčasnosť prináša predstavy o dystopických realitách. Obyvatelia Berlína sa musia vysporiadať s následkami teroru, zatiaľ čo svetové ekonomiky sa snažia navigovať v labyrinte ekonomických hier, ktoré definujú budúcnosť. V kontexte súčasných udalostí je jasné, že otázky spravodlivosti a zodpovednosti ostávajú urgentné a výnimočne kritické.
Zdroj: www.aktuality.sk/clanok/aMMMw9l/styri-dni-v-dobe-ladovej-ako-eko-teroristi-vypli-velku-cast-berlina/
