Čína a kritika USA za vystúpenie z UNESCO
Decízia Spojených štátov vystúpiť z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vyvolala rázne vyhlásenie zo strany čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Čína ostro odsúdila tento krok, pričom apelovala na iné krajiny, aby potvrdili svoj záväzok k multilateralizmu a spoločným hodnotám. Hovorca Kuo Ťia-kchun zdôraznil, že „nie je to krok, ktorý by mala urobiť zodpovedná veľká krajina“.
Historické pozadie rozhodnutí USA
USA sa už po tretíkrát rozhodli opustiť UNESCO, pričom tento krok zaznamenal hlavne v administratíve Donalda Trumpa, ktorý argumentoval, že organizácia má protiamerické a protiizraelské postoje. Po prvotnom vystúpení v roku 1984, ktoré bolo spojené s obvineniami z neefektívneho hospodárenia, sa USA vrhli späť do UNESCO v roku 2003, no krátko nato sa situácia opäť zhoršila a organizácia bola opäť opustena v roku 2017. S príchodom Joea Bidena sa USA do UNESCO vrátili, len aby v roku 2026 opäť opustili.
Čína a obhajoba UNESCO
Čína sa dlhodobo prezentuje ako oddaná členica UNESCO a jej reakcia na vystúpenie USA neprekvapila. Kuo Ťia-kchun dodal, že čínsky postoj bol vždy jednoznačný: podpora spolupráce medzi členskými štátmi a kritika jednostranných krokov, ktoré môžu destabilizovať globálny poriadok. Je zaujímavé, ako práve krajina, čelí vlastným otázkam ohľadom obhajoby multilateralizmu, môže mať taký silný tón vo verejnej kritike.
Výzva ku kolektívnej zodpovednosti
Vyzvanie iných krajín k potvrdeniu svojho záväzku k multilateralizmu je klíčovým elementom, ktorý podčiarkuje nuancie v medzinárodných vzťahoch. Kto je zodpovedný za vytváranie a udržiavanie globálnych štandardov? Rovnako ako dominantné krajiny čelí výzvam, ktoré si vyžadujú kolektívne úsilie, zdá sa, že Čína sa pokúša prevziať úlohu vedúcej krajiny v tomto smere. V tomto kontexte je dôležité zamyslieť sa nad tým, akú úlohu zohráva každý z členov v komplexnej dynamike politických aliancií a sporov.
