Demokrati stavili kampaň na päť hlavných útokov proti Trumpovi
Donald Trump sa v závere kampane predstavoval ako hlavné lákadlo pre voličov. Demokrati sa však snažia rozložiť jeho obraz sériou ostro cielených útokov. Šéf Bieleho domu ani zďaleka nepočíta s ústupom – v nedeľu 1. novembra zavítal do Dubuque v poľnohospodárskom a výrazne republikánskom štáte Iowa, následne sa presunul do Kansasu, aby podporil kandidátov svojej strany. Až do poslednej chvíle bol presvedčený, že práve on je najväčším lákadlom pre voličov.
V predčasnom alebo korešpondenčnom hlasovaní už odovzdali svoje hlasy desiatky miliónov Američanov. Demokrati si uvedomujú, že najtvrdší boj sa odohrá o Senát. V hre je 35 kresiel – 33 v rámci riadnej obmeny a dve z dôvodu predčasného uvoľnenia mandátu. Republikáni, ktorí majú väčšinu 53 senátorov oproti 47, obhajujú 20 kresiel. Demokratickí kandidáti preto musia zvíťaziť najmenej v ďalších štyroch štátoch, aby získali kontrolu nad hornou komorou Kongresu. Spoliehajú sa pritom na päť hlavných argumentov.
Ohrozenie demokracie a právneho štátu
Demokrati tento motív opakujú pri každej príležitosti. Hovoria o ohrození kúpnej sily Američanov v dôsledku rastu cien palív, o ohrození bezpečnosti krajiny pre vojnu v Iráne a predovšetkým o ohrození právneho štátu a demokracie. Varujú aj pred nebezpečenstvom pre latinskoamerickú komunitu, na ktorú sa zamerali agenti ICE, teda imigračnej polície.
Barack Obama, ktorý prišiel podporiť straníckych kandidátov v Ohiu a Michigane, preto nešetril kritikou Trumpovej posadnutosti zlatom a plánovanou tanečnou sálou v Bielom dome. Trump ako hrozba pre Ameriku – to je heslo, ktoré jeho protivníci neustále opakujú.
Kontroverzné miliardy a vplyv oligarchov
Peniaze sú v Spojených štátoch neoddeliteľnou súčasťou politiky. Tentoraz však približne 12 miliárd dolárov vynaložených oboma stranami na kampaň pred voľbami do Kongresu vyvoláva kontroverzie. Kritike čelia najmä sponzori republikánskej kampane, predovšetkým ropné a technologické giganty, ktoré výrazne profitovali z prvých dvoch rokov Trumpovho mandátu. Terčom kritiky sú aj konflikty záujmov v prezidentskej rodine, najmä v oblasti kryptomien.
Korupcia spojená s Trumpom a jeho okolím je pravidelnou témou. V kampani sa často spomína aj prezidentovo prijatie nového lietadla Air Force One od Kataru. Tieto obvinenia by mohli poslúžiť ako základ na začatie nového procesu odvolania prezidenta, takzvaného impeachmentu. Prezident, zvolený 6. novembra 2024 s prísľubom vrátiť Amerike jej veľkosť, čelí obvineniam, že predovšetkým znásobil majetok oligarchov vo svojom okolí, na čele s Elonom Muskom.
Vojna v Iráne a rastúca inflácia
Vojna, ktorú Donald Trump 28. februára 2026 po boku Izraela rozpútal proti Iránu, je pre mnohých naďalej neprijateľná. Najmä preto, že prezident predtým sľuboval, že konflikt nezačne. Vojna navyše viedla k rastu cien, hoci Trump prisľúbil zníženie inflácie, a vyústila do strategického uviaznutia na Blízkom východe.
Trump pritom požaduje zvýšenie rozpočtu na obranu o 50 percent – z 900 miliárd dolárov v roku 2026 na 1,5 bilióna dolárov v roku 2027. Jeho protivníci tvrdia, že preto, aby mohol viesť ďalšie vojny. Vojna na Ukrajine, do ktorej americká armáda nie je priamo zapojená, zostáva v kampani bokom, rovnako ako väzby medzi Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Tvrdé razie ICE a zastrašovanie komunít
Aj Latinskoameričania, ktorí v novembri 2024 hlasovali za Trumpa, znášajú razie a deportácie ICE, agentúry poverenej pátraním po nelegálnych migrantoch, veľmi ťažko. Dôvodom je správanie federálnej polície, ktorá podľa kritikov koná ako milícia. Verejnú mienku zlomila smrť dvoch ľudí počas zásahov ICE v Minnesote. Desaťtisíce latinskoamerických rodín čelia situácii, keď je jeden z rodičov uväznený v inom štáte a následne deportovaný.
Ameriku zachvátila atmosféra strachu a niektorí začali podozrievať Trumpa, že chce túto federálnu agentúru využívať ako vlastnú milíciu. Podnikateľom často chýba pracovná sila, pretože migranti sa ukrývajú, hoci majú legálny pobyt.
Neuzavretá Epsteinova kauza a etické prešľapy
Ďalšou témou je kauza Jeffreyho Epsteina, ktorá bola po začiatku vojny proti Iránu účelovo odsunutá do úzadia. V prípade tohto miliardára a sexuálneho predátora, ktorý v auguste 2019 spáchal vo väzení samovraždu, zostáva nezverejnených približne tri milióny dokumentov. Demokrati, ktorí počas prezidentovania Joea Bidena takzvané „Epstein Files“ nezverejnili, sľubujú, že v publikovaní budú pokračovať, ak získajú väčšinu v Kongrese.
