Z brigádničky sa vypracovala na vedúcu predajne
Mária Krchňáková dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre, riadi päťčlenný tím, rozhoduje o sortimente a vie, že každý regál, objednávka aj spôsob, akým kolegyne pristupujú k zákazníkom, sú aj jej vizitkou. Hoci vyštudovala ekológiu, svoju vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila.
Budík jej zvoní každý deň o štvrtej ráno. O hodinu neskôr je už v predajni COOP Jednota v Hrubom Šúre. Kontroluje dodávky, objednávky, ceny aj všetko, čo treba stihnúť v čase, kým väčšina zákazníkov ešte spí. V malej obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediný obchod s tradičnými potravinami.
„Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci a zákazníčky sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná pani vedúca. Keďže väčšina domácich hovorí aj po maďarsky, každý deň sa naučí od kolegýň aj nejaké nové slovíčka.
Od brigádničky k vedúcej predajne
Dátum, kedy prišla do COOP Jednoty si pamätá presne – 4. decembra 2017. V Tempe Senec nastúpila najskôr na brigádu. Keďže sa blížil Mikuláš, začala baliť mikulášske balíčky. Neskôr dostala na starosť pečivo, jogurty aj sladkosti. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí a ponúkla jej trvalé miesto.
„Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou. Vďačím jej za všetko, čo som sa o fungovaní predajne naučila,“ priznáva pani Mária. Všetky pracovné postupy si poctivo zapisovala do zošita, ktorý má poruke dodnes.
Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v neďalekom Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre.
Slovenčinu sa učila spolu s prácou
Pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si však doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením. Rozhodla sa skúsiť šťastie na Slovensku. V Púchove nastúpila do mäsokombinátu, kde pracovala v chlade, často dvanásť hodín a aj cez víkendy.
Keď sa dopočula o brigáde v Tempe Senec, rozhodla sa to skúsiť. Presťahovala sa a začínala opäť odznova. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu, poctivo sa učiť a najmä hovoriť. Keď človek mlčí, neposunie sa,“ hovorí zo skúsenosti.
Na Slovensku napokon nenašla iba zamestnanie, ale aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým spolu žijú vo Veľkých Úľanoch. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama,“ priznáva úprimne.
„Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ vysloví krásnou slovenčinou.
Našla sa v práci s potravinami a medzi ľuďmi
COOP Jednota jej dala príležitosť ukázať, čo dokáže. Najskôr jej pomohla prekonať administratívne prekážky pri zamestnaní. Neskôr jej opakovane ponúkla priestor rásť. Vyštudovaná ekologička dnes hovorí, že svoje povolanie objavila v obchode a medzi ľuďmi.
Ďalší kariérny postup v COOP Jednote si neplánuje. Predajňu v Hrubom Šúre chce viesť dobre, rozvíjať ju podľa potrieb zákazníkov a zostať v práci, v ktorej našla svoje miesto. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“
