Šéf NKÚ: Pri PPP projektoch so SAE hrozí riziko prania špinavých peňazí
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu varuje pred rizikom, že vládny zámer masívnych PPP projektov s arabskými investormi v oblasti poľnohospodárskych závlah sa môže stať nástrojom na legalizáciu nelegálne získaných peňazí. Upozorňuje na stav štátneho podniku Hydromeliorácie aj na podozrivý spôsob, akým sa projekt dostal na verejnosť.
„Ak sa pozrieme, kam smerovali veľké peniaze z nášho zdravotníctva, kam možno unikali peniaze cez eurofondovú mafiu – a do akých regiónov, tak si môžeme klásť legitímnu otázku, že kto hľadá spôsob, ako tieto peniaze dostať späť na Slovensko,” uviedol predseda NKÚ.
Eurofondové mafie a spochybňovanie zo strany ministra
Šéf NKÚ už skôr vyhlásil, že sa na Slovensku udomácnila eurofondová mafia a krajina sa stala Klondikom pre lobistov parazitujúcich na eurofondoch. Minister pôdohospodárstva na to zareagoval mimoriadnou tlačovou besedou, na ktorej výroky predsedu NKÚ označil za klamstvo a obvinil ho z politizácie úradu.
„Viacerí by sa nemali usmievať. Možno by im úsmev prešiel oveľa skôr, ak by razantnejšie konali tí, ktorí konať majú – orgány činné v trestnom konaní,” reagoval predseda NKÚ na tvrdenia ministra, že jeho výroky nie sú doložené.
Podľa neho sú za jednotlivé eurofondové obdobia zodpovední tí, ktorí rozhodujú o použití európskych finančných prostriedkov, pričom v súčasnosti nesie zodpovednosť aj minister pôdohospodárstva. „Ak je všetko s kostolným poriadkom a dodržiavajú sa pravidlá, nie je dôvod nikoho obviňovať, že klame,” dodal.
Platy v PPA a diskriminácia štátnych zamestnancov
Predseda NKÚ upozornil aj na platové rozdiely medzi štátnymi inštitúciami, ktoré môžu čerpať európske zdroje, a tými, ktoré túto možnosť nemajú. Podľa neho generálny riaditeľ PPA môže mať plat 4 500 až 6 000 eur plus odmeny len preto, že na jeho plat sa využívajú európske finančné zdroje, zatiaľ čo generálny riaditeľ NKÚ má priemerne 3 000 eur.
„Eurofondy sa tu zneužívajú na vytváranie diskriminačného pracovného prostredia,” vyhlásil s tým, že inštitúcie bez prístupu k európskym zdrojom musia o kvalifikovaných zamestnancov bojovať za výrazne nižšie platy.
Fafokany a potreba zodpovednosti
Na otázku, čo má bežný občan z tzv. Fafokanov, predseda NKÚ odpovedal: „Nič.” Podľa jeho slov by tieto projekty neslúžili dnešnému účelu, ak by orgány činné v trestnom konaní konali vtedy, keď na problém poukazoval NKÚ.
Upozornil, že vymáhanie trestnoprávnej zodpovednosti trvá na Slovensku veľmi dlho a tí, ktorí zneužívajú európske aj národné zdroje, získavajú čas naťahovaním konaní a prevodom majetku na ďalšie osoby. „To má znaky organizovanej mafiánskej kriminality,” konštatoval.
Hydromeliorácie a PPP projekt so SAE
Predseda NKÚ pripomenul, že úrad opakovane upozorňoval na vážne manažérske zlyhania v štátnom podniku Hydromeliorácie, ktorý spravuje viac ako 9 500 kilometrov závlahových systémov. „Upozorňovali sme ministrov aj súčasného pána ministra, že tento podnik je v ekonomickom rozvrate a nemá žiadnu predstavu o rozvoji infraštruktúry,” uviedol.
Podľa neho je nepochopiteľné, že vláde opakovane ukazovali problémy podniku zaisťujúceho potravinovú bezpečnosť a nič sa nedialo. „A zrazu ako blesk z jasného neba prišiel návrh, že nás majú zachrániť šejkovia zo Spojených arabských emirátov a investovať do závlahových systémov,” povedal.
Zdôraznil, že PPP projekt nemôže odkontrolovať NKÚ ani nikto iný, no zadlží budúce generácie jeho splácaním. „Ak by sme chceli systém riešiť, mohli sme štátny podnik previesť pod Slovenský vodohospodársky podnik. Mohli sme to riešiť inak, no zrazu niekto vymyslel PPP projekt,” dodal.
Riziko prania špinavých peňazí
Na otázku, či môže ísť o sofistikovaný model na pranie špinavých peňazí, predseda NKÚ odpovedal, že ide o riziko, ktoré NKÚ popisuje, a budúcnosť ukáže, či sa toto videnie problému naplní. Podľa neho je spôsob, akým aktivita vznikala, významným rizikom z hľadiska transparentnosti a hospodárnosti.
„Za peniaze na PPP projekt nezaplatí minister, premiér ani človek v pozadí. Zaplatíme ich my všetci, pretože náklady na PPP projekty rozpočítané na 20 či 30 rokov budeme splácať zo štátneho rozpočtu,” uzavrel.
