Končí sa rozprávka o Ficovom sociálnom štáte? Iba za úroky dáme ročne toľko, ako za 20 nemocníc
Slovensko sa podľa dátového analytika Ivana Bošňáka dostalo do bodu, keď štát minie miliardy eur ročne iba na úrokoch z dlhu. V roku 2029 by to malo byť až 4 miliardy eur ročne, čo je suma, za ktorú by bolo možné postaviť približne 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov.
Deficit štátneho rozpočtu zostáva aj po troch kolách konsolidácie na úrovni približne 5 % HDP. Rovnaká úroveň sa plánuje aj na roky 2027, 2028 a 2029. Vláda prezentuje rozpočet ako rozpočet dobrých správ, pričom veľká časť verejnosti z neho priamo benefituje – ide o energopomoc alebo platy vo verejnej správe od učiteľov a zdravotníkov až po úradníkov.
Dlh vzrástol za tejto vlády o 30 miliárd eur. Kým v rokoch 2015 až 2022 si Slovensko požičiavalo priemerne za 0,5 %, dnes si požičiava za 5 %. Istinu štát nespláca, len ju obnovuje tak, že staré dlhopisy nahrádza novými so sadzbou 4,5 %. V roku 2023 štát zaplatil na úrokoch 1,4 miliardy eur, dnes je to dvojnásobok a budúci rok to má byť 2,8 miliardy eur.
Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera je najväčším problémom rýchlosť rastu dlhu a výška budúceho dlhu. Deficity sú nastavené na približne 5 % HDP, čo znamená každoročné zvýšenie dlhu o 8 až 10 miliárd eur. Aktuálne má Slovensko dlh cez 60 % HDP, pričom bez zásahu by do konca desaťročia dosiahol 75 % HDP a okolo roku 2038 až 100 % HDP.
Daňové príjmy zo súkromnej sféry predstavujú asi 25 až 30 miliárd eur. Štát z toho podľa Bošňáka vezme 15 miliárd eur na platy verejného sektora, pričom časť sa vráti na odvodoch a daniach. Suma 4 miliardy eur na úrokoch tak podľa neho predstavuje hodnotu 16 až 20 nemocníc typu Bory, stovky kilometrov diaľnic alebo 100 zimných štadiónov.
Bošňák upozorňuje, že ak sa cesty, mosty, železnice, školy či nemocnice neopravia v najbližších dvoch rokoch, kým dobiehajú eurofondy, už sa to neopraví vôbec. Štát podľa neho škrtne investície, zoberie peniaze samosprávam a nemocnice sa nedostavajú do funkčného stavu.
Slovensku zároveň výrazne klesnú čisté príjmy z Európskej únie. Kým doteraz dostávalo netto 3 až 4 miliardy eur ročne, v rokoch 2028 a 2029 sa v rozpočte počíta už len so 400 a 300 miliónmi eur. Začínajú sa tvrdé vyjednávania o novom rozpočte EÚ a z Nemecka počuť, že kohézne fondy pre menej rozvinuté krajiny sa môžu výrazne zredukovať.
Pri politikoch podľa Bošňáka platí, že ľuďom nevadí, keď sa nemajú tak dobre, ako by sa mohli mať pri efektívnom hospodárstve. Ľuďom vadí, keď im zoberiete to, čo už dostávajú – energopomoc, vlaky zadarmo alebo 13. dôchodok. Pri takomto vývoji je však udržanie týchto výdavkov nemožné.
Prognózy ministerstva financií sú podľa Bošňáka príliš optimistické. Na roky 2025 a 2026 predikovali rast cez 2 %, v skutočnosti má Slovensko menej ako 1 %. Opierať prognózy ekonomického rastu 5,5-miliónovej krajiny o domáci dopyt je podľa neho nelogické.
Bošňák uvádza, že v Grécku pri reformách prepustili 100-tisíc ľudí zo štátnej správy a tí si našli prácu v súkromnom sektore. Na Slovensku je 150-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Potrebné je podľa neho prepustiť 50-tisíc ľudí zo štátneho sektora do súkromného biznisu, kde chýbajú pracovníci.
V zahraničí má vyše 300-tisíc Slovákov vo veku 20 až 65 rokov, ktorí tam platia odvody. Ak chýba desatina produktívnej populácie, ťažko môže krajina rásť. Podľa porovnania Inštitútu INESS má Slovensko na rok 2026 daň z právnických osôb 24 % plus transakčnú daň, čo robí 26,3 %. Poľsko a Česko majú 19 %, Maďarsko 9 %, Rumunsko 16 %.
Bošňák za hlavný recept pre Slovensko označuje boj s korupciou a rodinkárstvom, zrušenie dotácií a daňových výnimiek, plošnej energopomoci či transakčnej dane. Namiesto toho navrhuje zvýšiť dávky v hmotnej núdzi pre najchudobnejších na základe adresného testovania príjmov a majetku, ako to funguje v Česku.
Sociálna poisťovňa podľa Bošňáka vynakladá ročne 15 miliárd eur na všetky typy dôchodkov, pričom reálne príjmy zo súkromného sektora sú len 10 miliárd eur. Štát dopĺňa 3,5 miliardy eur z daní, no reálny deficit Sociálnej poisťovne je 5 miliárd eur ročne. Priebežný pilier podľa neho nie je pri súčasnej demografii udržateľný. Jediným riešením je zvýšenie prosperity – prilákať investície do súkromného sektora, aby sa vytvorili vyššie platy, zamestnalo viac ľudí a vybralo sa viac odvodov.
Ak reformy neurobí Slovensko samo, veritelia podľa Bošňáka nariadia tvrdé škrty. Šanca, že reformy spravia samotní politici, je voči zásahu investorov 1 ku 10. Uťahovať opasky si budú musieť všetci – mestá, firmy, zamestnanci vo verejnej správe aj dôchodcovia.
