Hrozí svetu nová krajina s jadrovými zbraňami? Pomáha k tomu Trump
Aktuálne sa nad Rádiom v Saudskej Arábii počas americko-izraelského konfliktu s Iránom vznášajú obávajúce signály. Analytici poukazujú, že zahraničnopolitický ťah Donalda Trumpa môže otvoriť dvere pre jadrovú otázku na Blízkom východe. Administratíva totiž podpísala historickú dohodu o jadrovej spolupráci so Saudskou Arábiou, čím podľa odborníkov neguje dlhoročné bezpečnostné normy, ktoré bola sama ochotná v minulosti presadzovať.
Kontradikcia s úspešnou minulostí
Podobné dohody, ktoré dohodli predchádzajúci prezidenti George W. Bush a Barack Obama so Spojenými arabskými emirátmi, obsahovali prísne podmienky, vrátane zákazu obohacovania uránu. Naproti tomu Saudská Arábia jasne vyjadrila, že si neželá prísne jadrové inšpekcie, a Trump jej vyhovel. Takto vzniká nebezpečný precedens, keď sa spochybňujú normy, na ktorých sa zakladá jadrová bezpečnosť v celosvetovom meradle.
Zlatý štandard sa rozpadol
Dohoda so Saudskou Arábiou, ktorá umožňuje obohacovanie uránu, predstavuje ohrozenie, keďže krajiny ako Irán alebo iní potenciálni uchádzači o jadrový arsenal by mohli získať zelenú pre podobné ambície. Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán už v minulosti avizoval, že ak Irán získa jadrovú zbraň, aj on zakročí s rovnakým krokom. Takéto politické vyhlásenia posúvajú situáciu na Blízkom východe do neistejších a nebezpečnejších vôd.
Exkluzívny jadrový klub a hrozby pre regionálnu stabilitu
Globálny „jadrový klub“, ktorý zahŕňa deväť krajín, čelí rozšíreniu. Odborníci varujú pred možnostou, že Saudská Arábia sa stane desiatou krajinou s jadrovými zbraňami. To by mohlo spustiť novú sériu pretekov v zbrojení na Blízkom východe, skôr než sa podarí nájsť ospravedlniteľné rámce kontroly a prevencie zbrojenia. História nám ukázala, že civilné programy sa môžu rýchlo zvrhnúť na vojenské ambície, ako to bolo v prípade Indie a Pakistanu.
Nepredvídateľné dôsledky a geopolitické výzvy
Biely dom obhajuje obchodný prístup ako nevyhnutný krok, aby si udržal strategického spojenca v Saudskej Arábii, ktorá stále predstavuje významný nástroj v geopolitických rivalitách blízkovýchodného regiónu. Podľa analytikov je však táto politika veľmi krátkozraká a predstavuje riziko pre stabilitu v regióne i celosvetovo. Čím viac sa pristupuje k jadrovým ambíciám, tým väčšie sú aj geopolitické komplikácie.
V súčasnej dobe je otázne, akú odpoveď bude mať Irán na novú dohodu. Politika dvojakých štandardov Washingtonu v otázke jadrového arzenálu môže viesť k nepredvídateľným a potenciálne katastrofálnym dôsledkom na Blízkom východe.
