Keď matka vidí v dcére rivalku: Nevinné poznámky o postave či kráse môžu maskovať skrytú žiarlivosť
Dôsledky takýchto skrytých útokov si mladé ženy často nesú po celý život. „V tvojom veku som bola štíhlejšia“ – jediná len tak utrúsená kritická poznámka na adresu vzhľadu dcéry sa môže stať nástrojom porovnávania a kontroly. Podľa psychológov sa za všetkým môže skrývať vzťah, v ktorom matka prestáva vidieť dieťa a začína s ním súperiť ako s rivalkou.
V knihe L’Anti-Mère, ktorú vydalo vydavateľstvo Albin Michel, klinická psychologička Marie-Estelle Dupontová opisuje kontrolu, ktorú zažívala zo strany vlastnej matky. Podľa autorky matka žiarlila na pozornosť, ktorú dcéra dostávala od mužov v rodine, a prostredníctvom slovného násilia i manipulácie sa ju pokúšala izolovať a odsunúť do úzadia z obavy, že ju dcéra zatieni.
Keď matka vidí v dcére hrozbu
Podľa bežných predstáv sa matka teší z úspechov dieťaťa a podporuje ho, keď dospieva, opeknie alebo si ho okolie začína viac všímať. Zdroj však poukazuje na iný mechanizmus: niektoré matky, či už zlomyseľne, alebo nevedome, môžu podkopávať sebavedomie dcéry. Žiarlivosť voči vlastnému dieťaťu vyznieva v rozpore so zdravým úsudkom, no podľa psychiatra Roberta Neuburgera sa môže objaviť najmä vtedy, keď ide o mladosť, pôvab dcéry alebo o pozornosť, ktorú jej venuje otec.
Prvé útoky sa často týkajú vzhľadu
Napätie sa najčastejšie začína poznámkami o tele a kráse. Výčitka, že matka bola v jej veku štíhlejšia, nie je len porovnávaním postáv. V takejto vete je dcéra zatlačená do pozície niekoho, koho možno hodnotiť, zhadzovať a stavať do podradenej roly, zatiaľ čo matka si udržiava pocit kontroly či prevahy.
Výskum psychologičky Carol Ryffovej ukázal, že mnohé matky strácali sebaistotu, keď videli, že ich dcéry okolie vníma ako úspešnejšie. Z toho sa mohla rodiť žiarlivosť – niekedy dokonca celkom nevedomá.
Slová z detstva v človeku zostávajú dlho
Následky takéhoto správania zdroj spája s psychickým a emocionálnym zdravím dievčaťa: s nízkou sebaúctou, problémami s dôverou, úzkosťami a depresiou. Psychoterapeutka Françoise Dupinová v súvislosti so žiarlivými matkami uviedla, že dcéra počúva podobné slová už od detstva – teda v období, keď si matku idealizuje a verí v jej neomylnosť. Zároveň dodala, že dcéra sa nebúri, pretože stále čaká na prejavy lásky, po ktorých túži. Odborníčka upozorňuje, že koreň problému spočíva v samotnej podstate materskej lásky. Dcéry, ktoré počúvajú ponižujúce slová, sa môžu cítiť nepochopené: človek, ktorý ich má ľúbiť a chrániť, im zároveň ubližuje.
„Pre matku je dcéra zrkadlom, v ktorom vidí vlastný odraz. Pripomína jej napríklad ženskosť, ktorú sama nikdy neprijala. Odtiaľ pramenia rozporuplné pocity, vždy podfarbené skrytou agresiou.“
