Spánková poloha môže ovplyvniť čistenie mozgu od toxínov
Spôsob, akým počas noci ležíme, môže priamo ovplyvniť schopnosť mozgu zbavovať sa odpadových látok. Odborné zistenia poukazujú na to, že vhodná spánková poloha podporuje činnosť glymfatického systému a môže prispieť k zníženiu rizika závažných neurodegeneratívnych ochorení, akými sú Alzheimerova choroba či ALS.
Otázka, či spíme na chrbte, na bruchu alebo na boku, tak môže mať väčší význam, než sa na prvý pohľad zdá. Ide o schopnosť mozgu očisťovať sa od toxických látok, pričom niektoré spánkové polohy tomuto procesu neprospievajú.
Glymfatický systém ako odpadová sieť mozgu
Proces čistenia mozgu zabezpečuje takzvaný glymfatický systém. Vytvára v mozgu drobné kanáliky, ktorými sa odvádzajú odpadové látky vrátane tukov a neurotoxických bielkovín. Ide o akúsi lymfatickú sústavu mozgu, pričom písmeno „g“ v názve odkazuje na gliové bunky, ktoré tvoria nervové tkanivo.
Počas dňa je tento systém zväčša nečinný. Naplno sa spúšťa až vtedy, keď spíme. Podľa neurobiológa profesora Davida Wrighta to môže vysvetľovať, prečo všetky živé tvory, veľké i malé, potrebujú spánok na prežitie. S pribúdajúcim vekom však kvalita spánku klesá. Výskumy tiež preukázali, že už jedna jediná prebdená noc môže viesť k zvýšenému hromadeniu toxického bielkovinového odpadu v mozgu.
Dôsledky zlyhávajúceho čistenia mozgu
Hromadenie odpadových bielkovín sa začína už v ranom štádiu neurodegeneratívnych ochorení, a to dlho pred objavením prvých príznakov. Spoločným menovateľom týchto chorôb je postupné poškodzovanie a odumieranie nervových buniek, ktoré napokon vedie k atrofii mozgu. Ide o nezvratný proces, keďže neurodegeneratívne ochorenia sú nevyliečiteľné. Dôsledkom bývajú poruchy hybnosti či úpadok duševných schopností. Do tejto skupiny patrí napríklad Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, amyotrofická laterálna skleróza (ALS) či spinálna svalová atrofia.
Vedci sa preto zamerali na otázku, či pri týchto ochoreniach dochádza k poruche fungovania glymfatického systému. Odborníci sa sústredili na amyotrofickú laterálnu sklerózu a zaujímavé zistenia priniesol experiment na myšiach. Po určitom čase sa u zvierat začali prejavovať klasické príznaky ALS vrátane postupujúceho svalového oslabenia a úbytku mozgovej hmoty. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou ukázalo, že glymfatický systém fungoval výrazne horšie a prečisťovanie mozgu nebolo dostatočné.
„Naša štúdia prináša prvé dôkazy o tom, že glymfatický systém by mohol predstavovať potenciálny liečebný cieľ pri terapii ALS,“ poznamenáva profesor Wright, ktorý sa na výskume podieľal.
Ktorá poloha najviac prospieva očiste mozgu
Profesor David Wright upozorňuje, že poloha pri spánku priamo ovplyvňuje mieru glymfatického prečisťovania, teda celkovú účinnosť tohto systému. Výskum na hlodavcoch ukázal, že čistenie mozgu prebieha podstatne účinnejšie pri spánku na boku ako pri ležaní na chrbte alebo na bruchu.
„Dôvody zatiaľ úplne nepoznáme, no pravdepodobne súvisia s pôsobením gravitácie a so stláčaním či naťahovaním tkanív,“ vysvetľuje profesor Wright.
Vedec zdôrazňuje aj význam samotnej hĺbky spánku pre správne fungovanie glymfatického systému: „Nie je spánok ako spánok. Zahŕňa fázu s rýchlymi pohybmi očí (REM), ako aj fázu bez nich (non-REM). Do druhej menovanej patrí hlboký pomalovlnový spánok – práve vtedy je glymfatický systém najaktívnejší. Spánková terapia zameraná na posilnenie tejto fázy by sa mohla ukázať ako mimoriadne prínosná v prevencii chorôb, ako je ALS.“
Funkciu glymfatického systému pomáha zlepšiť aj zaradenie omega-3 mastných kyselín do stravy. „Preukázateľne priaznivý vplyv má aj pravidelný pohyb,“ dodáva vedec a uzatvára: „Všetky tieto zistenia potvrdzujú, že aj drobné úpravy životného štýlu dokážu podporiť vyplavovanie odpadových látok z mozgu a znížiť tak riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení.“
