Úmrtie Rifáta Asada, postrach sýrskeho režimu
Bývalý sýrsky viceprezident Rifát Asad, známy pod prezývkou „Mäsiar z Hamy“, zomrel vo veku 88 rokov. O jeho smrti informoval web denníka The National, pričom sa odvolal na zdroje blízke jeho rodine. Tieto správy potvrdil aj zdroj z prezidentského paláca v Damasku, ktorý uviedol, že Asad zomrel po niekoľkých dňoch, počas ktorých trpel chrípkou.
História a rozporuplná minulosť
Rifát Asad bol v 70. a 80. rokoch minulého storočia jedným z najvplyvnejších politikov v Sýrii. V roku 1982 sa preslávil potlačením povstania islamistickej skupiny Moslimské bratstvo v meste Hamá, čo mu vynieslo prezývku „Mäsiar z Hamy“. Počet obetí počas 27 dní trvajúcich bojov sa odhaduje od 10 000 do 40 000 mŕtvych, avšak oficiálne čísla neboli nikdy zverejnené.
Exil a návrat do Sýrien
Po neúspešnom pokuse o zvrhnutie svojho brata Háfiza Asada v marci 1984 bol Rifát nútený odísť do exilu, kde žil počas nasledujúcich 36 rokov, prevažne v Európe. V októbri 2021 sa vrátil do Sýrie, aby unikol trestu odňatia slobody za pranie špinavých peňazí a spreneveru. Hoci sa snažil vystupovať ako opozícia voči svojmu synovcovi Bašárovi Asadovi, v roku 2023 sa objavil na rodinnej fotografii po boku Bašára a jeho rodiny.
Obvinenia z vojnových zločinov
Rifát Asad čelil viacerým obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré sa udiali v 80. rokoch, pričom proces s ním sa uskutočnil vo Švajčiarsku. Zostáva kontroverznou postavou v sýrskej politike, pričom jeho odkaz je poznačený krvavým potlačením povstaní a nejasnosťami okolo jeho činností v oblasti ľudských práv.
Posledné dni a reakcie na jeho smrť
Podľa dostupných informácií sa Rifát Asad presťahoval do Spojených arabských emirátov po páde jeho synovca v decembri 2024, ale miesto a okolnosti jeho smrti zostávajú nejasné. Úmrtie tejto rozporuplnej postavy vyvolalo diskusie o jeho dedičstve a počtoch obetí, ktoré sú spojené s jeho menom. Podľa kritikov ostáva jeho pamiatka znečistená násilím a narušením práv v Sýrii, zatiaľ čo jeho stúpenci môžu jeho činy vnímať ako nevyhnutné v kontexte doby, v ktorej žil.
