Nad Oleškami utíchla paľba, humanitárna misia sa začala
V okupovanom ukrajinskom meste Olešky na ľavom brehu rieky Dneper začalo v utorok skoro ráno platiť prímerie. Zastavenie paľby potvrdil ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec aj ruské ministerstvo obrany. Podľa šéfa poslaneckého klubu Sluha ľudu Davyda Arachamiju má prímerie v Oleškách potrvať do 1. novembra.
Ešte pred mesiacom prichádzali z mesta správy o hladovaní miestnych ľudí, ktorí boli nútení jesť divoké zvieratá a pridávať do polievok trávu, aby sa aspoň trochu zasýtili. Ukrajinský verejný ochranca práv upozorňoval, že ukrajinská strana má pripravené zoznamy ľudí na evakuáciu a armáda je pripravená stopnúť paľbu, Rusi si však dávali načas s potvrdením humanitárnej misie.
Priebeh humanitárnej misie
Podľa Lubinca, ktorý bude koordinovať procesy priamo na mieste, má humanitárna misia prebiehať postupne: najskôr sa zabezpečí režim ticha, do Olešiek by mala byť doručená humanitárna pomoc a následne by mal byť zabezpečený voľný pohyb osôb z mesta. Arachamija na sociálnej sieti Telegram napísal, že ide o najväčšiu deeskaláciu od roku 2022.
Presné trasy, po ktorých by sa obyvatelia Olešiek mali dostať do bezpečnejšej zóny, zatiaľ nie sú verejne známe. Najkratšou by bola trasa cez rieku Dneper, keďže Olešky sú vzdialené len deväť kilometrov od slobodného ukrajinského územia na pravom brehu. Táto možnosť však neprichádza do úvahy najmä preto, že obe armády by museli odmínovať časť riečnych brehov aj samotnú vodnú cestu.
Ľudia zapojení do záchrannej misie tvrdia, že evakuácia sa uskutoční o dva dni, teda 29. októbra, prostredníctvom autobusov, z čoho vyplýva, že humanitárna misia prednostne ráta s pozemnou trasou. V hre sú tri smery: prvý na západ do blízkeho mestečka Hola Prystaň a následne cez Skadovsk na anektovaný Krym, druhý v smere na juhovýchod do mesta Radensk a tretia teoretická trasa by mohla mieriť na východ k Novej Kachovke, odkiaľ by sa evakuovaní ľudia cez okupovanú časť Záporožskej oblasti dostali do Mariupola a následne ďalej do Ruska.
Informačné vákuum a obavy z filtrácie
Chersonská novinárka Jevhenija Virlyč upozorňuje, že rozhodovanie ľudí o tom, či zostať žiť na okupovanom území, v Rusku alebo podniknúť dlhú cestu na Ukrajinu, môže ovplyvňovať aj informačné vákuum, v ktorom žili niekoľko rokov. Podľa jej slov Rusi budú tento stav využívať a budú ľuďom podsúvať svoje idey, kam sa majú evakuovať, a ponúkať im, aby vycestovali na Krym alebo do Ruska.
Ukrajinská dobrovoľníčka Ksenija Archipovová, ktorá sa evakuáciou ľudí z Olešiek zaoberá od povodní v roku 2023, uviedla, že o evakuáciu je veľký záujem. Jeden z obyvateľov mesta, kde pred vojnou žilo 24-tisíc ľudí, povedal, že jeho rodina v uplynulých dňoch doslova sedí na kufroch. Jedlo má už len na pár dní a dostali pokyn vziať si so sebou len jednu tašku na osobu.
Archipovová upozornila, že niektorí obyvatelia sa vydali z mesta na vlastnú päsť v nádeji, že ruská armáda už cestu odmínovala. Dvaja z tých, ktorí sa 24. októbra vybrali pešo po potraviny do Radenska, narazili na mínu. Prežili, črepiny im vybrali, no podľa dobrovoľníčky to dokazuje, že nič neodmínovali. Práve zamínované cesty, ako aj neustála kontrola ruských dronov v uplynulých mesiacoch neumožňovali riadne dodávky potravín či liekov do okupovaného mesta.
Archipovová tvrdí, že Rusi najnovšie sľubujú, že z Olešiek sa budú môcť evakuovať imobilní ľudia, obyvatelia, ktorí si so sebou chcú zobrať aj psy a mačky, a takisto ľudia bez dokladov. Sľubujú evakuáciu bez filtrácie, dodala s tým, že sľubov je veľa, ale ona im verí len málokedy.
Svedectvo evakuovanej rodiny
Pred niekoľkými týždňami sa z Olešiek podarilo evakuovať rodine, s ktorou sa zhovárala novinárka agentúry Reuters. Päťdesiatpäťročný Vitalij, ktorý z mesta utiekol so svojou manželkou a 13-ročným synom pred hladom, vyslovil pochybnosti, že humanitárna misia prebehne podľa plánu. Podľa jeho slov sú mnohí ľudia, ktorí zostali v meste, starí alebo chorí a pre tých bude náročné vydať sa na zdĺhavú cestu do neznáma.
Muž upozornil aj na katastrofálnu situáciu s potravinami. Počas posledných týždňov mala jeho trojčlenná rodina na deň len zaváraninový pohár ryže alebo pohánky. Z času na čas si dopriali uhorku či paradajku, ku ktorým pridávali portulaku, jedlú plazivú rastlinu. Medzi prvými vecami, ktoré si Vitalij a jeho manželka po presídlení do Kyjevskej oblasti kúpili, bolo vrece zemiakov, aby synovi konečne uvarili zemiakové pyré.
Rodina vyšla z Olešiek na vlastnú päsť v skupine ôsmich ľudí. Rodičia so synom kráčali cez frontovú oblasť 20 kilometrov do najbližšieho mesta Radensk. Z domu si vzali len jesenné oblečenie, plyšovú hračku a na pamiatku aj niekoľko rodinných fotografií.
