Nálepky feministky sa nesnažím zbaviť a som na ňu hrdá, hovorí Ivana Šáteková
Na výstave In the End, There Will Be No End, usporiadanej v budapeštianskom Ludwig Museum, na ktorú sú pozvaní súčasní umelci zo zbierky Art Fond Bratislava, sa Ivana Šáteková vyjadrila k svojmu postoju k feminismu. V rámci vernisáže, ktorú moderovala riaditeľka múzea Julie Fabényi a zúčastnili sa aj známe osobnosti ako Katarína Bajcurová, slovenská historička umenia, Šáteková otvorene hovorila o dôležitosti feministiky v súčasnej kultúre a umení.
Bajcurová vo svojom prejave upozornila na kritickú situáciu v slovenskej kultúre, keď naznačila, že umelci a inštitúcie čelí bezprecedentným tlakom a obmedzovaniu slobody tvorby. Na záver dodala, že umenie je schopné prežiť a obnoviť sa, odborníci a umelci musia zvrátiť súčasný trend.
Kurátorka Lucia Gregorová Stach potvrdila, že výstava reflektuje potrebu autenticity a boja za slobodu v čase, keď je kultúrna nezávislosť podkopavaná. Hlavným posolstvom výstavy je, že umenie môže byť silným vozidlom pre spoločenské zmeny a dôležité posolstvo o slobode a možnostiach začať znova.
Súčasťou výstavy je aj reflexia Ivany Šátekovej, ktorá prostredníctvom svojich diel, vrátane tých, ktoré odkazujú na rodinné príbehy, zdôrazňuje význam postavenia ženy v súčasnej spoločnosti. Obrazy, ktoré vyjadrujú jej vnútorné prežívanie a súčasné problémy, sú ukážkou toho, že aj tradičné techniky, ako vyšívanie, môžu nadobudnúť nový význam a kontext v modernom umení.
Súčasne Šáteková vyzdvihla silu komunity umelcov, ktorí, aj v náročných časoch, nachádzajú spôsob, ako spolupracovať a podporovať sa navzájom. Týmto spôsobom prispievajú k udržaniu kultúrneho diskurzu a reflexií, ktoré sa nesmú stratiť.
„Umenie je pre mňa najslobodnejším priestorom,“ hovorí Ivana Šáteková, pričom poukazuje na svoje dielo, ktoré dokumentuje rodinné príbehy prostredníctvom výšiviek a textilu. Tento prístup považuje za spôsob, ako priviesť diváka do kontaktu so zložitými témami identít a rodinnej histórie.
Na otázku, či vníma seba ako feministickú autorku, otvorene odpovedá: „Nikdy som to tak cielene nevnímala, ale nálepky feministky sa nesnažím zbaviť a som na ňu hrdá.“ Tým sa pridáva do prúdu umelkýň, ktoré sa v súčasnosti snažia zviditeľniť hlas žien a ich úspechy.
Výstava In the End, There Will Be No End môže byť považovaná za prípadový štúdia ukazujúca, že aj v ťažkých časoch, ako sú tie aktuálne, môže umenie prinášať silné posolstvá a ponúkať nové perspektívy na minulosti, súčasnosť a budúcnosť.
