Nemusí chcieť každý padnúť za vlasť (komentár Zola Mikeša)
V súčasnej situácii sa diskutuje o predĺžení a zmene zákona o dočasnej ochrane pre ukrajinských utečencov v Európskej únii, pričom je niekoľko aspektov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Je navrhované, aby ukrajinskí muži v odvodovom veku stratili nárok na tieto výhody, čo môže mať hlboké etické a právne následky.
Ursula von der Leyenová, ako bývalá nemecká ministerka obrany, by mala vedieť, že aj v časoch vojny je v Nemecku legálne odmietnuť vojenskú službu ako jedno z najsilnejších ľudských práv. Ak majú európski muži právo odmietnuť bojovať, je výnimočne nespravodlivé, aby to isté právo bolo upreté ukrajinským mužom, ktorí by sa mohli ocitnúť na fronte.
Tento pokrytecký prístup, ktorý stanovuje, že sú ukrajinskí občania povinní brániť svoju vlasť, zatiaľ čo občania krajín EÚ sú oslobodení od tejto povinnosti, naznačuje, že Únia má záujem využívať Ukrajincov ako prostriedok v boji proti ruskej agresii, a to bez ohľadu na ich osobné pocity a presvedčenia.
Tolerantná a demokratická spoločnosť by mala akceptovať skutočnosť, že nie každý cíti potrebu bojovať za krajinu, do ktorej sa narodili, najmä ak sa cítia emocionálne a morálne prepojení s rodinou. Pre mnohých môže byť rodina dôležitejšia než územie, na ktorom žijú, a nie je výnimočné, že sa snažia zachrániť svoje blízke v mene prežitia.
Ukrajinskí muži, ktorí nechcú bojovať, nemajú byť nútení k nasadeniu sa do konfliktu, pretože je to diskriminačné a popiera základné ľudské práva. EÚ by mala rozšíriť svoje obzory a hľadieť na obohatenie svojho kultúrneho a spoločenského prostredia príchodom týchto ľudí, ktorí naďalej chcú prispievať k našej spoločnosti.
Patríme medzi štáty, ktoré majú silné profesionálne armády. Je na nich, aby sa zapojili do obrany, zatiaľ čo my, ako civilisti, máme zodpovednosť chrániť a podporovať našu komunitu a tých, ktorí sú v ťažkej situácii. Pre mnohých je erb a rodina cennejšia ako akýkoľvek krajinský územný spor, a preto by mali mať každý právo na to, aby sa rozhodli, či chcú bojovať alebo nie.
Diskutujme o našej schopnosti zohľadniť túto humanitárnu perspektívu, pretože právo na odmietnutie vojenskej služby by malo byť univerzálne, a nie len výsadou niektorých. Ak Európska únia chce odlíšiť svoju etiku od Ruska, musí konať s rešpektom a uvedomením si skutočných hodnot, ktoré sú základom pre demokratické rozhodovanie.
