Padajúci stĺp na priečelí kina: Umenie upozorňuje na krízu kultúry
V Kremnici, koncom apríla, generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry, Lukáš Machala, spustil „tour de Slovensko“ zameranú na nezriaďované kultúrne centrá. Vo videu pred Novou synagógou sa ostro kriticky vyjadril o týchto prevádzkach, naznačujúc, že ide skôr o kaviarne než o skutočné kultúrne centrá, pričom ignoroval ich bohaté programy.
Machala dlhodobo kritizuje tieto centrá za ich obťažovanie s dotáciami, čím naznačuje, že sa snaží využiť prostriedky z Fondu na podporu umenia, keďže Rada FPU, nominovaná ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, zrušila program podpory pre tieto inštitúcie. Niekoľko z týchto centier, vrátane Novej synagógy, čelí problému s financovaním a hľadajú alternatívne spôsoby fungovania.
Kultúrne centrá na hrane prežitia
Tridsaťtri kultúrnych priestorov po celom Slovensku sú v súčasnosti v kritickej situácii a snažia sa získať podporu verejnosti prostredníctvom zbierok. V Kremnici, kultúrne centrum Akropola, späté s kritizovanou sieťou Anténa, sa snaží upozorniť na krízu v kultúre prostredníctvom umeleckej intervencie autorstva Jaroslava Více.
Jeho dielo „Máme to na hrane“ zobrazuje padajúci stĺp na priečelí Akropoly, čím symbolizuje krehkú situáciu kultúrneho života na Slovensku. Více vysvetľuje, že ak sa situácia nezlepší, čelíme skutočnému pádu kultúry, ktorý môže viesť k zániku podobných centier.
Reakcie verejnosti a význam kultúrnych centier
Zdenko Gális, vedúci Akropoly, zaznamenal zaujímavé reakcie na toto dielo. Mnohí okoloidúci si na začiatku mysleli, že ide o vandalizmus a ich obavy sa týkali bezpečnosti priestorov. Ako však šlo vysvetliť intention diela, verejnosť začala vnímať význam jeho posolstva a reagovať naň pozitívne. Mnohí ocenia cenné vyjadrenie kritiky voči súčasnej kultúrnej politike.
Prežitie kultúrnych priestorov závisí od komunity
Gális spomína, ako bolo oživenie Akropoly zložitým procesom, keďže v čase jej vzniku neexistoval Fond na podporu umenia. Postupne sa divadlá, výstavy a iné kultúrne podujatia stali súčasťou života v Kremnici. Tento rok však čelí Akropola problémom s finančnou podporou pre nekomerčné projekty. Na významnú časť financií sa spolieha na prevádzku reštaurácie alebo kaviarne, čo sa Machalovi ťažko chápe.
Budúcnosť vyplynie z aktivity a angažovanosti
Jaroslav Více, ktorý má k Akropole osobný vzťah, vyjadruje obavy, že zánik takýchto kultúrnych centier by znamenal stratu zázemia pre mladých umelcov. Oznamuje, že ak až do roku 2026 neprestane táto kríza trvať, budú kľúčové faktory ako podpora komunity a dobrovoľníctvo nasledujúcich rokov vyžadovať maximálne úsilie, aby sa zachoval priestor pre kultúrne aktivity.
V Kremnici, ako aj inde, sa ukazuje, že kultúra môže prežiť iba pri aktívnej podpore miestnych obyvateľov a ich záujme o núdzové kultúrne centrá. Rozvoj kultúrneho života v regiónoch je neoddeliteľne spojený s angažovanosťou komunity a ich ochotou bojovať za zachovanie kultúrneho dedičstva.
