Požičiavame si a prejedáme to. Máme nulovú rezervu pre prípad krízy, varuje bývalý autor rozpočtov
Deficit nie je zlý, pokiaľ sa peniaze požičiavajú na investície, ktoré ich vrátia. Vlády si však požičali na spotrebu, ich konsolidácie nepriniesli výsledky a vyčerpali tak akúkoľvek rezervu pre prípad krízy. Uviedol to ekonóm Juraj Valachy, ktorý pripravoval tri štátne rozpočty ako hlavný ekonóm rezortu financií, v rozhovore pre reláciu Na rovinu s Petrom Hanákom.
Rozpočet na budúci rok podľa neho neprináša reálnu konsolidáciu a neznižuje deficit. Pôvodný deficit bol plánovaný na 6,3 miliardy eur, no odrazu je to 7,4 miliardy. „Vyzerá to, akoby si na poslednú chvíľu vytvorili priestor na rozdávanie vyše miliardy eur, ktorú nemáme a musíme si ju požičať,“ povedal Valachy.
Označenie predvolebný alebo politický rozpočet podľa neho znamená, že sa v tomto roku nekonsoliduje. Bolestivé opatrenia sa presúvajú do ďalších rokov a zároveň sa rozširujú nové výdavky trvalého charakteru, ako je napríklad valorizácia miezd, ktorú nemožno vziať späť.
Konsolidácia nepriniesla výsledky
Valachy upozornil, že za prvé tri roky sa síce konsolidačné opatrenia robili, ale nepriniesli žiaden reálny výsledok. „Na jednej strane naozaj došlo k zavedeniu konsolidačných opatrení, ktoré firmám aj občanom zvýšili daňové zaťaženie, odvody, poplatky či daň z pridanej hodnoty. Na príjmovej strane to reálne prinieslo peniaze do rozpočtu,“ vysvetlil.
Na druhej strane však prišli nové výdavky, ktoré presadila samotná vláda. K tomu sa pridal rast úrokových sadzieb a úrokových nákladov, horší vývoj ekonomiky a energetická kríza. „Na konci dňa sa všetko to, čo sa vyzbieralo navyše, v podstate aj minulo,“ skonštatoval.
Podľa Valachyho väčšina týchto opatrení mala svoj účel, neboli to rozkradnuté peniaze. Problém však bol v tom, že sa nikdy nenašli dostatočné opatrenia na ich krytie. „To, čo sa vybralo navyše, sa v pomere jedna k jednej aj minulo, takže deficit neklesol,“ dodal.
Dlh nie je problém, ak sa použije na investície
Premiér Robert Fico k téme dlhu povedal, že konsolidujeme, upratujeme a držíme verejný dlh v dobrej výške 64 %. Pýtal sa, prečo ľuďom nevadí 120 % v Taliansku alebo vyšší dlh v Rakúsku či Nemecku.
Valachy na to reagoval, že dve až tri volebné obdobia predstavujú horizont desiatich rokov. „Ak budeme mať počas desiatich rokov päťpercentné deficity, náš dlh veľmi rýchlo vybehne na úroveň 100 % HDP,“ varoval.
Väčšie krajiny majú podľa neho oveľa väčší ekonomický vankúš. „To, že majú vysoký dlh a na prvý pohľad sa nič nedeje, však neznamená, že je to v poriadku. Výnosy z francúzskych dlhopisov sú dnes vyššie ako slovenské, čo znamená, že finančné trhy vnímajú francúzske verejné financie ako rizikovejšie než slovenské,“ upozornil.
Kľúčové je podľa neho to, kam dlh smeruje. „Ak idú peniaze do investícií – do ciest, infraštruktúry, škôl, nemocníc či energetiky – zadlžovanie je v poriadku, lebo sa v budúcnosti vráti. Ak si však robíme dlhy len na to, aby sme ich prejedli a rozdali na mzdách či sociálnych dávkach, je to problém,“ zdôraznil.
Úrokové platby pohlcujú konsolidáciu
Obsluha štátneho dlhu stojí približne 2,5 miliardy eur ročne, čo predstavuje celé jedno kolo konsolidácie. „Jedným z dôvodov, prečo konsolidácia nepriniesla žiadaný efekt, sú práve úrokové platby. V ďalšom roku očakávame medziročný nárast o 400 miliónov eur len na úrokoch,“ povedal Valachy.
Nárast o 400 miliónov eur podľa neho predstavuje takmer jeden percentuálny bod sadzby DPH alebo celú transakčnú daň. K tomu sa pridáva demografia, kde starnutie populácie vyžaduje ďalších 200 miliónov eur ročne, ako aj záväzky voči NATO v oblasti obrany.
Valachy tiež reagoval na upozornenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, že vláda na sebe vôbec nešetrí a namiesto prepúšťania ide zamestnať ďalších 2 000 ľudí. „K plánovanému nárastu o 2 000 ľudí nemám detailné údaje. Podstatnú časť nárastu mzdových nákladov však tvorí valorizácia miezd, na ktorú je v rozpočte vyčlenená rezerva okolo 480 miliónov eur,“ uviedol.
Predstava, že jednoducho ušetríme miliardy na obmedzení nákupu papiera či služobných áut, je podľa neho naivná. „Skutočné úspory sa nachádzajú vo výdavkovej sfére – v sociálnych transferoch, zdravotníctve či pri daňových výnimkách, ktoré dosahujú 2,7 miliardy eur,“ dodal.
Nová vláda bude musieť konsolidovať
Valachy je presvedčený, že akákoľvek ďalšia vláda bude musieť znova konsolidovať. „Nebude si môcť dovoliť luxus mať päť- až šesťpercentný deficit. Príde nová konsolidácia a deficit budeme musieť dostať výrazne pod 3 %, povedzme na 2,5 %, aby sa rast dlhu zastavil,“ povedal.
Zároveň upozornil, že sme si vyčerpali takzvaný fiškálny priestor na prípadné ďalšie krízy. „Preto je táto diskusia frustrujúca a vyžaduje si radikálne zmeny čo najskôr,“ uzavrel.
