Prečo si nepamätáme všetky svoje sny?
Aj tí, čo tvrdia, že nesnívajú, sa mýlia. Aj keď každú noc snívame, často si po prebudení nepamätáme žiadne detaily. Vedci sa snažia vysvetliť, prečo je to tak. Kľúčový vplyv má spôsob prebudenia a fáza spánku, ktorá mu predchádza.
Výskumy naznačujú, že pravidelne sníva takmer každý – aj ľudia presvedčení, že sa im nikdy nič nezdá. Docentka psychológie a neurovedy na Furmanovej univerzite Erin Wamsleyová upozorňuje, že prakticky každý si dokáže niečo vybaviť, ak sa prebudí počas aktívnej fázy spánku. Výnimkou sú ľudia, ktorí stratili schopnosť snívať v dôsledku poškodenia mozgu.
Spánok a pamäť
Snívanie je stála súčasť života, mení sa len pamäť. Pamäť na sny je zvyčajne krátkodobá a aktivita mozgu počas spánku sa líši od bdelého stavu. Sny si zriedkavo pamätáme, ak sa neprebudíme počas nich alebo tesne po snívaní a následne sa nad nimi nezamyslíme.
Podľa Wamsleyovej si sny najlepšie pamätáme, keď im venujeme pozornosť a sme si ich vedomí. Počet prebudení počas noci má tiež význam – niekoľko krátkych je normálne a môže zapamätanie podporiť, časté a dlhé prebudenia však zhoršujú kvalitu spánku.
Fázy spánku a zapamätanie snov
Spánok sa skladá z cyklicky sa opakujúcich fáz: NREM 1, NREM 2, NREM 3 a REM. Najľahšia je NREM 1, po ktorej nasleduje NREM 2, tvoriaca takmer polovicu spánku dospelého. Vo fáze NREM 3, známej ako hlboký spánok, sa mozgové vlny spomaľujú a tvorí asi štvrtinu spánku. Počas REM spánku je neurónová aktivita podobná bdelému stavu a oči sa rýchlo pohybujú pod viečkami.
„Možno ste počuli, že REM spánok je čas, keď sa objavujú sny. Mnohé z našich najživších a najdlhších snov sa vyskytujú práve počas tejto fázy,“ hovorí Wamsleyová. Sny sa však môžu objaviť aj v iných fázach, ich zapamätanie je vtedy menej pravdepodobné. Najväčšia šanca je prebudiť sa práve počas REM fázy.
Spôsob prebúdzania je dôležitý
Prirodzené prebudenie bez budíka môže zvýšiť šancu na zapamätanie snov. Náhle prebudenie na zvuk budíka môže prerušiť spánkový cyklus v nevhodnom momente. Výskumníčka kognitívnej neurovedy v Massachusetts General Hospital a Harvard Medical School Jing Zhangová uvádza, že používanie budíka môže zvyšovať hladinu kortizolu, čím sa pozornosť okamžite sústredí na povinnosti dňa namiesto sna.
Ďalšie faktory a význam snov
Emocionálna intenzita snov ovplyvňuje ich zapamätanie – sny so silným nábojom sa ľahšie vybavujú. Vyššia úroveň otvorenosti v osobnostnom teste Veľkej päťky koreluje so zvýšenou schopnosťou zapamätať si sny. Rozdiely v štruktúre a fungovaní mozgu tiež zohrávajú úlohu.
Sny môžu zohrávať úlohu pri konsolidácii pamäti a spracovaní emócií. Štúdia z roku 2024 pod vedením Zhangovej ukázala, že pozitívne sny z predchádzajúcej noci boli spojené s lepšou náladou nasledujúci deň. „Venovať pozornosť svojim snom môže byť pre ľudí veľmi cenné – aby pochopili, že sny sú znakom toho, že mozog vykonáva dôležitú emocionálnu a kognitívnu prácu,“ hovorí Zhangová.
Odborníci však varujú pred hľadaním skrytých významov. „Freudovská predstava, že sny sú v súlade s nejakým univerzálnym kódom, je nezmysel,“ hovorí Wamsleyová. Len samotný snívajúci dokáže pochopiť význam svojho sna.
