Rusko medzi mlynskými kameňmi Azerbajdžanu a Arménska
Ruský prezident Vladimir Putin sa pred desiatimi rokmi snažil o udržanie priateľských vzťahov s Azerbajdžanom a Arménskom. Dnes sa však aj Baku, aj Jerevan od Moskvy odkláňajú, pričom Rusko, zmietané ekonomickými sankciami v dôsledku vojny na Ukrajine, prišlo o svoju tradičnú mocenskú pozíciu v oblasti, známej ako Čierna záhrada.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorý nedávno zvíťazil vo voľbách so svojou stranou Občianska zmluva, potvrdil proeurópsky kurz krajiny. Porážka jeho konkurenta, miliardára Samvela Karapetyana, naznačuje prehlbujúci sa odklon Jerevanu od Moskvy. Ide o prvé voľby od konfliktu o Náhorný Karabach, historicky sporné územie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré v roku 2023 prinieslo Arménsku drvivú porážku.
Odklon Arménska od Moskvy
Rusko, v minulosti tradičný spojenec Arménska, nezasiahlo proti Azerbajdžanu počas vojny v roku 2023, čo Arméni považovali za zradu Vladimira Putina. Po tejto udalosti Pašinjan začal orientovať zahraničnú politiku Arménska na západ a jeho snaha o členstvo v EÚ sa vyostrila. V parlamentných rokovaniach v roku 2025 tento smeroval k legislatívnemu schváleniu zákona o členských prístupoch k Únii.
Arménsko, doteraz tradične spojené s Ruskom, začalo diversifikovať svoje vojenské zdroje a nakupovať zbrane z Francúzska, s cieľom obnoviť svoju armádu a zabezpečiť nezávislosť vo vzťahu k Moskve. Tieto kroky sa starali o to, aby krajina nebola len závislá na ruskej pomoci.
Bezprecedentný úpadok ruského vplyvu
Zatiaľ čo Sašinjan vo svojich vyjadreniach opakovane čelil výhrážkam ruského prezidenta, jeho odhodlanie zosilnelo, keď odmietol účasť na oslavách víťazstva nad fašizmom v Moskve. Týmto gesture preukázal väčšiu odvahu než niektorí jeho európski kolegovia.
Ruské vládne faktory sa museli vyrovnať aj s odpísaním Azerbajdžanu, ktoré zaznamenali v dôsledku tragického incidentu v roku 2024, keď ruské sily omylom zostrelili civilné lietadlo Azerbajdžanu a zahynulo 38 osôb. Tieto incidenty, vrátane vzájomného zatýkania vplyvných osôb, hlboko narušili vzťahy medzi Moskvou a Baku, pričom Azerbajdžan prešiel na stranu Turecka, čím definitívne zatvoril dvere pre ruský vplyv.
Signály úpadku Ruska a varovanie pre Slovensko
Rusko v priebehu necelej dekády stratilo dvoch strategických spojencov na svojom „zadnom dvorku“, čo zhoršilo jeho geopolitickú pozíciu. Vojenská impotentnosť Ruska znemožnila Putinovi zohrávať úlohu čestného sprostredkovateľa v oblasti Náhorného Karabachu a Arménsko i Azerbajdžan už nemôžu mať očakávania voči moskovskému vplyvu.
Nepatrných pokusov o obnovenie ruského diktátu na týchto územiach sa nielenže nezbavili oddelenie, ale aj ukázali ruskú zraniteľnosť, čo sa stáva varovaním pre krajiny ako Slovensko. Vízia o vstupe do únie a podpora proeurópskych krokov v regióne by mali byť cieľom EÚ, ktorá musí posilniť svoje postavenie voči ruskému agresívnemu prístupu. Ruské zlyhania v Arménsku a jeho následná reakcia sú jasným signálom pre krajiny, ako Slovensko, aby si zachovali svoju nezávislosť pred autoritárskymi tendenciami.
Európske hodnoty a spolupráca by mali byť cestou k zabezpečeniu stability a mieru v regióne, pričom Turecko a Azerbajdžan môžu byť dôležitými strategickými spojencami v tomto boji.
