Slovensko ako čipová veľmoc? Šanca máme v technológii, ktorú dnes takmer nikto v EÚ nerieši
V súčasnosti sa hovorí o nevyhnutnosti posilnenia schopnosti Európy v oblasti výroby čipov, ktorá je extrémne koncentrovaná na Áziu. Téma čipovej suverenity sa stáva čoraz aktuálnejšou, najmä kvôli rastúcej závislosti Európy na importoch z východnej Ázie. Slovensko sa môže stať významným hráčom v tejto oblasti, najmä s ohľadom na svoje odborné znalosti a technologický potenciál.
O odborných témach diskutovali Michal Mičjan a Juraj Marek z čipového kompetenčného centra SK-Chips, pričom moderátor Ján Trangel sa ich pýtal na možnosť revízie plánov Európskej únie týkajúcich sa výroby čipov. Mičjan uviedol, že ambiciózny cieľ dosiahnuť 20 % podiel na trhu do roku 2030 sa pravdepodobne prehodnotí na realistickejších 14 až 15 %.
V oblasti výkonovej elektroniky, najmä v segmente čipov pre automobilový priemysel, má Európa silné tradičné zázemie. Podľa Mareka je však potrebné vziať do úvahy aj riziká spojené s puzdrením čipov v Ázii, kde dochádza k dodatočným komplikáciám pri spolupráci medzi výrobcami a dodávateľmi.
Puzdrenie čipov je kľúčové pre ich ochranu a schopnosť integrácie do elektrických obvodov. Marek vysvetlil, že to, čo sa kedysi robilo v Európe, sa teraz vo veľkej miere presunulo do Ázie, čím sa zvyšuje zraniteľnosť dodávateľských reťazcov. Mičjan dodal, že EÚ v súčasnosti vyrába iba 2 až 5 % čipov v oblasti puzdrenia, čo je nedostatočné pre zabezpečenie stabilného dodávateľského reťazca.
Ďalšou výzvou, s ktorou sa Evrópa potýka, sú technologické pokroky v oblasti ultra malých výrobkov, ktoré sú väčšinou mimo jej dosahu. Pripomenuli, že technológie puzdrenia čipov sa vyžadujú aj pre výrobné procesy pre automobily, pričom veľmi pokročilé výrobné závody sú umiestnené mimo EÚ.
Na Slovensku nedávno vzniklo kompetenčné centrum SK-Chips, ktoré má potenciál podporiť vzdelávanie a inovatívne prístupy. Mičjan zdôraznil význam vzdelávania a vytvárania nových pracovných miest v tejto oblasti. Cieľom je vybudovať ekosystém, ktorý by udržal talentované mladé talenty a motivoval ich, aby sa vracali späť na Slovensko.
Asi najzaujímavejšou otázkou je, aká je rola holandskej firmy ASML v európskom technologickom priestore. Ich technológie na výrobu čipov sú kľúčové, a preto je dôležité, aby EÚ mala prístup k týmto technologiám bez väčšej závislosti na vonkajších zdrojoch. Takéto zabezpečenie technologickej suverenity je nevyhnutné pre budúcnosť nielen Slovenska, ale aj Európskej únie samotnej.
Vzhľadom na dynamiku trhu a technologické pokroky sa zdá, že Slovensko má potenciál stať sa lídrom v puzdrení čipov, čo by mohlo mať zásadný vplyv na zlepšenie dodávateľských reťazcov v EÚ. Preto bude zaujímavé sledovať, ako sa vyvinie situácia v nasledujúcich rokoch a aké konkrétne kroky Slovensko podnikne na upevnenie svojej pozície v tejto kritickej oblasti.