Trump prehral, americká demokracia sa bráni, rýchle zmeny nečakajme
Drvivé víťazstvo demokratov vo voľbách do Kongresu je osobnou a politickou prehrou Donalda Trumpa. Poistky americkej demokracie zafungovali, teraz zostáva dúfať, že sa výsledok volieb prejaví aj do hlbších politických zmien. Rýchle zmeny však nečakajme.
Rozsah porážky republikánov najlepšie dokumentujú víťazstvá kandidátov demokratov v inak republikánskych baštách. V Kansase napríklad vyhral demokrat po 94 rokoch. Adam Hamilton nie je pritom nejaký politický veterán, ktorý to skúšal už desaťročia. Duchovný najväčšej metodistickej obce bol dokonca bývalý republikán, ktorý sa nevládal už dívať na Trumpove eskapády. Vyhral však aj vďaka tomu, že do svojej politickej ponuky dokázal namiešať namiesto progresívnej politiky svoj bývalý republikánsky sociálny konzervativizmus a poctivú ľavicovú sociálnu politiku vychádzajúcu z jeho viery.
Podobne, na základe biblických motívov, prevalcoval svojho republikánskeho oponenta James Talarico v Texase. Ken Paxton dostal smrtiaci bozk politickej podpory od Donalda Trumpa a napriek špinavej kampani, v ktorej označoval Talarica za ľavicového extrémistu, prehral.
Američania už Trumpovi neveria
Tieto porážky Trumpových republikánov naznačujú, že obranné mechanizmy americkej demokracie fungujú spoľahlivo. Trump mal dva roky na to, aby Američanov presvedčil, že jeho nevypočítateľnosť v politike funguje v prospech amerických daňových poplatníkov. Nestalo sa tak, Američania kvôli jeho vojne v Iráne platia rekordné sumy za naftu a benzín, neúmerne zdraželi i potraviny a náklady na bývanie. Už ani v texaských či kansaských zapadákovoch pritom neveria Trumpovmu klamlivému naratívu, že vraj nafta zdražila kvôli Ukrajincom, ktorí v sebaobrane bombardujú ruské rafinérie.
Ak by bol Trump pragmatik, hodil by Rusov cez palubu a objal Ukrajincov
Je teda možné dúfať v zmenu Trumpovej politiky voči Ukrajine a Rusku? Ak by bol Trump racionálnym politikom, práve túto zmenu by demokratom ponúkol ako ústupok výmenou za ich snahu odstrániť ho z Bieleho domu skrze impeachment. Dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu v Senáte a odvolať Trumpa bude pre demokratov ťažkým orieškom. Ale zradcovská politika voči Rusku je tŕňom v oku aj mnohým republikánom, ktorí budú mať chuť pomstiť sa svojmu prezidentovi za prehry svojich kolegov. Takže hlasovanie v Senáte nemusí dopadnúť v Trumpov prospech.
Zmena politiky vo vzťahu k Rusku a Ukrajine by po strate celého Kongresu bola teda zo strany Trumpa pragmatickým krokom v snahe udržať sa vo funkcii. Na druhej strane Trump je všetko, len nie pragmatický politik. A potom je tu ešte teória, ktorú nevylučuje ani autor tohto článku, že Trumpova zradcovská politika voči Moskve je dôsledkom kompromitujúcich materiálov, ktoré má Putinova tajná služba na agenta Krasnova.
Útok na Irán by prehlušil ozveny drvivej porážky vo voľbách
Čo sa vojny proti Iránu týka, tam môže naopak prísť k eskalácii. Aj ekonomické trhy čakajú, či sa Trump nepokúsi prehlušiť ozveny svojej prehry tvrdým úderom na Teherán, k čomu ho vyzval aj izraelský premiér Netanjahu. Ten pomohol Trumpovi, keď tesne pred americkými voľbami akceptoval, že od budúceho roka príde o takmer štyri miliardy dolárov, je však otázne, čo výmenou za súhlas s ukončením americkej pomoci Izraelu dostal. Sám Trump uviedol, že do konca roka však Bibimu pomôže, ak to bude potrebovať. A Netanjahu, ktorý má tiež nakročené k odchodu zo svojej funkcie, by potreboval Trumpovu pomoc pri okamžitom údere na Irán, aby sa mohol pokúsiť o vznik vlády národnej jednoty, samozrejme s ním v premiérskom kresle.
A tak napriek tomu, že sa americká demokracia úspešne bráni, podstatné zmeny možno čakať až po tých voľbách prezidentských. Teda ak ich Trump o dva roky dovolí uskutočniť.
