Trumpovci a krajná pravica: Oživenie nacionalizmu v Európe
Boris Zala sa vo svojom komentári zaoberá vzrastajúcou hrozbou nacionalizmu, ktorú reprezentuje Donald Trump a krajní pravičiari v Európe. Tvrdenia, že oligarchický nacionalizmus transformuje do podoby priameho imperializmu, nie sú len prázdnymi slovami. Táto ideológia sa odráža v Trumpových činoch, ktoré postupne menia americkú politiku na prednú líniu imperializmu.
Putinova kombinácia štátneho kapitalizmu s nacionalizmom, ktorá nastolila jeho mocenské ambície, sa zdá, že nachádza zrkadlový obraz v Trumpovej politike. Ten sa vyznačuje postupným presadzovaním oligarchických hodnôt v súlade s ultrakonzerativizmom, čo umožňuje vznik represívnych tendencií. V tejto súvislosti je zrejmé, že Trump nie je len frivolný politik, ale súčasť systematického konceptu, ktorý nabáda k obnoveniu starých nacionalistických praktík.
Národná bezpečnosť a mýtus imperiálnych ambícií
Pri Trumpovom úsilí o expanziu jeho moci do Grónska, ktorú označuje za nevyhnutnú pre národnú bezpečnosť, je očividné, že ide o staré imperiálne tendencie, ktoré zjavne ignorujú medzinárodné práva a historické nároky iných krajín. Je to nehorázny pokus o revizionizmus v historických záležitostiach, ktorý ohrozuje medzinárodný poriadok.
Trumpovci sa nielenže snažia o elimináciu NATO, ale aj o pretvorenie západnej hemisféry na svoj priestor neobmedzenej moci, čím stavajú EÚ pred nečakané výzvy a preferujú jednostranné rozhodovanie. EÚ, ktorá sa snaží o dodržiavanie spoločných hodnôt a medzinárodného práva, čelí ich tlaku.
Krajne pravicové trendy v Európe
Politiky, ako je Orbán v Maďarsku, hľadajú spojenie s Trumpovcami v nádeji, že rozbijú projekty ako EÚ a uprednostnia nacionalistické zriadenia. Tento krok by mohol viesť k rozvoju konfliktov v rámci Európy, keďže každý štát by si začal uplatňovať historické krivdy voči iným, čím by sa vrátilo do obdobia, ktoré sme už pokladali za prekonané.
Budúcnosť Európy v kontexte imperializmu
Situácia vo Venezuele, kde USA ukázali svoju moc a odhodlanie zasahovať pri zmene vlád, poslúžila ako varovanie pre mnohé národy. Internacionalizmus a snaha o spoluprácu sú však zastrašované politikou orientovanou na nacionalizmus. Zala predpokladá, že Európa hľadá nové spôsoby, ako reagovať na túto novú situáciu, pričom je viac než kedykoľvek predtým potrebné zamyslieť sa nad silou kolektívneho prístupu.
