Veľa peňazí z rozpočtu míňame bez toho, aby to pomohlo bežnému človeku, hovorí ekonóm Marcinčin
Ak má krajina spoľahlivé inštitúcie, ktoré chránia pred mrhaním rozpočtovými prostriedkami, môže si na investície požičiavať bez toho, aby odstrašila investorov. V podcaste Aktuality Nahlas to uviedol ekonóm Anton Marcinčin.
Podľa Marcinčina sme mali obdobie, keď nám investori platili za to, že sme si požičiavali, využiť na produktívne investície. V roku 2011 bol súčasťou šestice poslancov, zástupcov všetkých poslaneckých klubov, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
„Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína Marcinčin. Na jednej strane je podľa neho fajn, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, na druhej strane je ťažké niečo v ňom zmeniť.
Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pracoval aj na reforme riadenia verejných financií. „Riadenie verejných financií nie je len o stráženie deficitu,“ hovorí. Financie majú byť využívané podľa priorít vlády a programového vyhlásenia. Vláda na konci volebného obdobia potom skladá účty voličom. Takto by sme podľa Marcinčina mali čítať aj rozpočet.
Vláda vo svojom programe sľúbila, že zadlžovanie zastaví, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká. No podobným výzvam čelia aj ostatné krajiny a ony dokážu konsolidovať aj rásť.
Základná otázka je podľa neho to, čo robíme s protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Odpoveďou je podľa Marcinčina spotreba. „Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ poukazuje s tým, že bežným ľuďom to nepomôže.
Rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nevieme, či sú efektívne, sú udržiavané aj v čase konsolidácie, dodáva Marcinčin.
V podcaste sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa.
