Záchranári do chudobných štvrtí nedorazili. Zúfalé rodiny obviňujú úrady, kým Venezuela po zemetrasení kolabuje
Zemetrasenie vo Venezuele, ktoré sa odohralo v noci zo 26. na 27. júna 2026, zasiahlo krajinu v čase, keď sa situácia v oblasti humanitárnej krízy dostala na vrchol. Po nedávnych otrasoch sa miestne správy začali sústreďovať na tragédie obetí, ktorých sa dopad zemetrasenia výrazne dotkol. „Môj syn, rovnako ako stovky ďalších, uviazol pod troskami. Naliehavo potrebujeme väčšiu pomoc od úradov,” tvrdí Miguel Oscar Nunez, ktorý sa snaží nájsť svojho syna medzi zhoreniskom budovy, ktorá sa zrútila.
Dopady politického kolapsu na záchranu obetí
Desaťročia neefektívneho riadenia krajiny, vedené Nicolásom Madurom a jeho predchodcom Hugom Chávezom, spolu s ekonomickými sankciami, ukázali svoje najhoršie tváre v čase, keď vláda nezvláda poskytovanie základnej pomoci ľuďom postihnutým katastrofou. Reakcia štátu na zemetrasenie vyvolala hnev občanov, pričom oficiálne pomocné akcie prišli s neistotou a oneskorením.
Frustrácia miestnych obyvateľov a pomalé reakcie úradov
Verejnosť je rozrušená predovšetkým z faktu, že pomoc bola zameraná na oficiálne vládne budovy skôr než na obyvateľov chudobných štvrtí. „Reakcia vlády je frustrujúca a bezmocná,” ozrejmil 34-ročný Kevin Montilla, ktorého rodina uviazla pod troskami. Prvý oficiálny tím hasičov dorazil na miesto až takmer dva dni po otrasoch, kým pomoc do iných oblastí prišla prakticky až po verejnom tlaku.
Príbehy prežitia a zúfalstvo rodín
Trinásťročný Jhonquer Cerpas bol medzi šťastnými, ktorých zachránila mexická brigáda, kým jeho rodina bez prístupu k oficiálnej pomoci čelila neľahkej situácii. Média v Venezuele sa však snažia vyhýbať politicky citlivým otázkam okolo zabezpečenia budov a snažia sa skôr prezentovať hrdinské záchranné akcie.
Neustále vzrastajúce obavy o nezvestných
Podľa informácií zo zdrojov o nezvestných, sľubujú, že veľká časť z 43-tisíc nezvestných osôb zostáva v neznámom. „Nemám od nikoho žiadnu pomoc. Neposlali sem žiadne stroje ani záchranárov, aby prehľadali trosky,” hovorí Deilisbeth Herreirová, ktorá prepísala osudy svojich dcér, Greydelys a Graybelys, a snaží sa zo všetkých síl nájsť aspoň nejaké stopy o ich osude.
Imigračné opatrenia a dopady na deportovaných
Venezuelčania, ktorí boli deportovaní z USA, sa ocitli v nebezpečnej situácii, keď sa v čase zemetrasenia nachádzali v jednom z miestnych hotelov. Polovica z nich ostáva bez stopy. Z desiatich deportovaných sa niektorí podarilo uniknúť z trosiek a spolu hľadali pomoc. Podľa denníka Politico sa mnohí z týchto deportovaných ocitli medzi nešťastníkmi v čase katastrofy.
Na druhej strane USA označilo takmer 300 miliónov dolárov na humanitárnu pomoc so zvládnutím následkov zemetrasenia. Predmetné prostriedky sú dokonca dvojnásobkom pôvodne plánovanej sumy na pomoc krajine, ktorá sa nachádza na pokraji humanitárneho kolapsu.