ZSSK podpísala zmluvu na nové diaľkové vlaky, financovanie však zatiaľ nemá
Železničná spoločnosť Slovensko podpísala zmluvu s konzorciom Škoda Group a ŽOS Trnava na dodávku nových diaľkových elektrických jednotiek. Základom objednávky je osem vlakov s opciou na ďalších sedem. Ide o významnú modernizáciu vozidlového parku, ktorá má priniesť vyššiu rýchlosť, stovky miest na sedenie, klimatizáciu, Wi-Fi, zásuvky, tichý oddiel, priestor pre rodiny či detské kino.
Podpis zmluvy však ešte neznamená, že dopravca vlaky s istotou dostane. Zmluva nadobudne účinnosť až po tom, ako ZSSK zabezpečí financovanie. Cena ôsmich vlakov je 266,2 milióna eur bez DPH a zahŕňa aj desaťročný servis, náhradné diely, diagnostiku, vybrané opravy, technickú dokumentáciu a školenia. Servis bol vysúťažený na úrovni 3,27 eura za vlakový kilometer.
ZSSK uvádza, že počíta so získaním financií z Európskej únie. Bez zabezpečeného financovania sa výroba nezačne. Dopravca očakáva prvé nové jednotky najskôr v rokoch 2032 až 2033. Dôvodom je nielen samotná výroba, ale aj schvaľovanie vozidiel a dlhý proces prípravy novej generácie vlakov.
Odborník: Dlhé dodacie lehoty sú pri nových vlakoch obvyklé
Odborník na železnice Jiří Kubáček považuje viacročné dodacie doby pri takomto type zákazky za štandardné. ZSSK zároveň argumentuje tým, že časť dnešných diaľkových vozňov bola modernizovaná približne pred dvadsiatimi rokmi a v nasledujúcom desaťročí sa bude približovať k hranici ďalšieho ekonomicky efektívneho používania.
Kubáček uvádza, že Útvar hodnoty za peniaze popísal vysúťaženú cenu ako o niečo vyššiu oproti aktuálnemu štandardu. Za väčší problém však považuje dlhoročnú prax, pri ktorej sa veľká časť obnovy vozidlového parku ZSSK financuje z eurofondov. Takéto riešenie podľa neho nevytvára stabilný mechanizmus na priebežný nákup nových vlakov.
Vlaky zvládnu 200 km/h, trať nie
Nové jednotky majú mať maximálnu prevádzkovú rýchlosť 200 km/h. Pôjde o trojsystémové vlaky pripravené na prevádzku vo viacerých krajinách, primárne na trase Košice – Žilina – Bratislava s možnosťou pokračovania do Rakúska. Kubáček považuje takto zvolenú rýchlosť za správnu s ohľadom na možné predĺženie linky do Viedne aj na budúce využitie jednotiek v zahraničí.
Na Slovensku však zatiaľ vlak takúto rýchlosť nevyužije. Modernizované úseky medzi Bratislavou a Žilinou sú navrhnuté prevažne na rýchlosť do 160 km/h. V iných častiach trate je maximálna rýchlosť ešte nižšia.
Kapacita a komfort
Každá jednotka ponúkne 566 miest na sedenie, z toho 75 v prvej triede. ZSSK pripravuje vlaky najmä pre hodinový takt medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami. Kubáček považuje takúto kapacitu za postačujúcu. Na úplné zabezpečenie hodinového taktu by bolo podľa neho potrebných približne 12 súprav.
ZSSK však objednáva najskôr iba osem kusov. Zvyšok môže doplniť cez opciu na ďalších sedem jednotiek. Využitie opcie nebude automatické a bude závisieť od budúceho dopytu aj dostupných prostriedkov.
Nízkopodlažný vlak a nový model stravovania
Nové jednotky budú úplne iným typom vlaku, než aký cestujúci na diaľkových expresoch poznajú dnes. Namiesto rušňa a samostatných vozňov pôjde o ucelený elektrický vlak s vlastným pohonom a stanovišťom rušňovodiča na oboch koncoch. Jednotka bude dlhá približne 190 metrov.
Vlak bude nízkopodlažný, čo je výrazný rozdiel oproti mnohým dnešným diaľkovým vozňom s vysokými schodmi. Vo vlaku budú dve miesta pre ľudí na vozíku, priestor pre sedem kočíkov a 16 bicyklov. Interiér prinesie klimatizáciu, Wi-Fi, polohovateľné sedadlá, elektrické zásuvky a USB, moderný informačný systém a v prvej triede tichý oddiel. Pre rodiny bude pripravená časť s detským kinom.
Zmení sa aj spôsob stravovania. Namiesto klasického samostatného jedálenského vozňa bude súčasťou jednotky reštauračná časť s 32 miestami. Pôjde predovšetkým o priestor na konzumáciu jedál a nápojov, čo je trend viditeľný pri časti nových európskych jednotiek.
Zmluva pred súťažou o expresnú linku
Kubáček upozorňuje, že zmluva bola podpísaná ešte pred očakávanou súťažou na liberalizáciu expresnej linky Bratislava – Košice. V rámci nej budú o trať súťažiť viacerí záujemcovia a vyhrať má ten, ktorý splní podmienky a bude požadovať najnižšiu dotáciu od štátu. Podľa odborníka ide o nesystémové riešenie, ktoré nevytvára zdroje na systémovú obnovu vozidlového parku železničnej osobnej dopravy v budúcnosti.