Poľská neurologička prezrádza, čo robiť, aby ste mali bystrú myseľ. Radí štyri železné pravidlá
Úbytok mozgových buniek a zhoršovanie kognitívnych funkcií sú prirodzené, nie však nekontrolovateľné. Lekárka zhrnula štyri overené zásady na udržanie zdravej mysle.
Tak ako sa nevyhneme starnutiu tela, neujdeme ani starnutiu mozgu. Postupne prichádzame o zdravé bunky a objem mozgu sa začína zmenšovať. Tento proces sa začína už okolo 30. roku života, po štyridsiatke môžu byť zmeny viditeľné. Existujú však spôsoby, ako môžeme mozog posilniť. Neurologička Olga Milczareková prezradila, ako sa o jeho kondíciu stará ona sama. Má štyri železné pravidlá.
Čo sa začína diať s mozgom po tridsiatke
Najskôr si vysvetlime, čo sa s mozgom deje, keď začína starnúť, a v ktorej fáze života sa tento proces spúšťa. „Z neurologického hľadiska dosahujeme zrelosť centrálneho nervového systému približne vo veku 20 rokov. Vtedy mozog dosahuje maximum svojich schopností a funguje ako dobre pracujúci stroj,“ vysvetľuje Milczareková.
Po štyridsiatke si zvyčajne začíname všímať, že kognitívne funkcie, teda okrem iného pamäť, pozornosť či schopnosť učiť sa, už nefungujú ako kedysi. Prečo? V mozgu dochádza k postupnému úbytku buniek a s tým súvisí aj znižovanie počtu spojení medzi nimi. V istom zmysle sa mozog zmenšuje, klesá jeho objem a zdravé bunky sú nahrádzané patologickými.
Deje sa tak okrem iného v dôsledku hromadenia škodlivých látok v mozgu, napríklad cholesterolu, alebo v dôsledku ischemických zmien či malých cievnych príhod, vysvetľuje doktorka Milczareková. Dodáva: „Jednoducho platí, že čím sme starší, tým menej mozgových buniek máme. Je to nevyhnutná súčasť starnutia.“
Na základe uvedeného možno povedať, že vek 40 rokov je pomyselným zlomom, keď sa proces starnutia organizmu zrýchľuje a začíname si všímať aj pociťovať zmeny. Týka sa to kondície tela aj mysle. Dobrou správou je, že tempo týchto zmien sa dá spomaliť a treba sa o to usilovať. Najlepšie je začať oveľa skôr.
Ak ide o myseľ, dôležité je trénovať ju v každom veku, po štyridsiatke však obzvlášť. „Pri správnom tréningu možno starnutie mozgu spomaliť aj o päť až sedem rokov,“ zdôrazňuje neurologička. Na otázku, ako na to, prezradila svoje vlastné postupy.
Štyri železné pravidlá platné v každom veku
„V prvom rade dbám na to, aby som cvičila,“ hovorí doktorka Milczareková a upozorňuje, že fyzická aktivita neznamená iba štíhle a fit telo. Pohyb zabezpečuje lepšie okysličenie mozgu. Vďaka tomu pracuje efektívnejšie, čo ho automaticky posilňuje.
„Snažím sa cvičiť dvakrát do týždňa. Ide o tréning zameraný na udržanie dobrej kondície a precvičovanie svalovej pamäti, pohybu a držania tela,“ prezrádza. Pripomína, že aj pohybová koordinácia je funkciou mozgu. „Okrem toho si raz do týždňa, zvyčajne v nedeľu, doprajem dlhšiu, približne 40-minútovú prechádzku. Bez toho to nejde! Motivuje ma k tomu môj pes,“ smeje sa.
„Som tiež veľkou fanúšičkou učenia sa jazykov. Myslím si, že ide o skvelý tréning mozgu a najlepší spôsob, ako zlepšovať jeho výkonnosť. V skutočnosti sa učím celý život a veľmi ma to baví. Samozrejme, zaväzuje ma k tomu aj moje povolanie, no okrem toho sa jednoducho rada učím,“ povedala pre Medonet.
Doktorka Olga Milczareková upozorňuje, že bez zdravej stravy niet zdravého mozgu. „Snažím sa obmedzovať mäso, jem ho približne dvakrát do týždňa, a konzumovať čo najmenej priemyselne spracovaných mäsových výrobkov, ako sú mäsové nárezy či nekvalitné údeniny, ktoré patria medzi najškodlivejšie. Ak alkohol, tak len s mierou. Treba pamätať na to, že vedie k úbytku mozgových buniek. Nefajčím,“ priblížila.
„Nemôžem nespomenúť ani spánkovú hygienu,“ doplnila. „Vzhľadom na svoju prácu nespím pravidelne, dbám však na každodenné rituály spojené so spánkom. Do postele si líham po kúpaní, vo vyvetranej spálni, vypínam televízor aj všetky svetlá,“ opísala.
„Toto sú najdôležitejšie veci, ktoré robím,“ uviedla a priznala: „Doplnila by som ešte schopnosť zvládať stres. Na tom musím popracovať. Čím menej stresu v živote máme, tým väčší úžitok z toho má mozog.“
Užitočná rada neurologičky na záver
„Je jasné, že niektoré procesy nedokážeme zastaviť. Odporúčania, o ktoré som sa podelila, by však mali byť motiváciou k pozitívnym zmenám,“ vysvetlila Milczareková. Je presvedčená o tom, že je lepšie sa o seba starať alebo s tým začať, ak sme svoje zdravie dosiaľ zanedbávali.
Zároveň môžu byť jej odporúčania podnetom na osobný rozvoj. Platí to napríklad aj pri spomínanom učení sa jazykov. Na to je vhodný každý vek.
Doc. MUDr. Olga Milczareková, PhD. je neurologička, špecialistka v oblasti detskej neurologie a primárka Neurologického oddelenia Univerzitnej detskej nemocnice v Krakove. Je tiež odbornou asistentkou Kliniky detskej neurochirurgie Jagelovskej univerzity Collegium Medicum v Krakove. Dlhodobo sa venuje detskej neurochirurgii, klinickej neurofyziológii a moderným diagnostickým a terapeutickým technológiám v neurológii.
