Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju druhú správu o stave republiky. Jeho vystúpenie trvalo 49 minút, zatiaľ čo pred rokom to bolo 38 minút. Základným rámcom príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie.
„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,” hodnotí správu šéf domácej politiky Martin Sliz.
Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti
Prezident v príhovore zdôraznil potrebu zmierenia rozpoltenej spoločnosti. Podľa Sliza v tomto prípade vystihol reálny stav Slovenska. Rozdelenie spoločnosti je cítiť všade – od diskusií v rodinách cez nezahojené rany z pandémie covidu až po politický zápas medzi opozíciou a koalíciou.
Pellegrini hovoril o neúcte k ľuďom a poukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Za tento kontrast podľa Sliza nenesú zodpovednosť výhradne politici, ale podieľajú sa na ňom nemalou mierou. Koalícia podľa neho zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o nepríjemných témach, ako je stav verejných financií.
Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky
Prejav bol vystavaný tak, aby pôsobil vyvážene. Pri detailnejšom pohľade však bola kritika voči vláde oveľa zhovievavejšia než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je Pellegrini čestným predsedom.
Keď prezident kritizoval vládu, takmer vždy pridal niečo, čím tú kritiku rozriedil. Pri téme konsolidácie začal vysvetľovať, ako sa verejné financie rozbili za predchádzajúcich vlád. Jediné konkrétne meno, ktoré spomenul, bol úradnícky premiér Ľudovít Ódor.
V prejave zaznelo viacero bodov vyzdvihujúcich agendu konkrétnych rezortov. Prezident ocenil školskú reformu Tomáša Druckera, zachovanie 13. dôchodkov a minimálnej mzdy Erika Tomáša, systém energopomoci Denisy Sakovej aj zaistenie bezpečných hraníc Matúša Šutaja Eštoka. Vyzdvihol tak agendu najmenej piatich kľúčových ľudí z Hlasu, hoci ich priamo nemenoval.
Zvýšenie platov politikov a blokovanie parlamentu
Najsilnejšou časťou príhovoru bola kritika, pri ktorej prezident nešiel cez žiadne okluky. Priamo vyhlásil, že je darmo hovoriť ľuďom o šetrení, ak si politici sami zvyšujú platy – pričom pred ním sedel celý vládny kabinet aj premiér.
Nekompromisne skritizoval aj pomery v parlamente. Označil za neprípustné, aby sa neustále presúvali neprerokované body schôdzí alebo odsúvali schôdze o odvolávaní ministrov.
Podľa Sliza bol odklad odvolávania ministrov bezprecedentný. Ústavné právo opozície zvolať mimoriadnu schôdzu má byť naplnené do siedmich dní. Koalícia však návrhy na odvolanie ministrov odkladala celé mesiace a napokon ich zgrupla do jednej schôdze.
Mlčanie pri ruských kamerách a hybridných hrozbách
Prezident otvoril tému kybernetickej bezpečnosti, no niektoré kľúčové kauzy obišiel. V bloku o kybernetickej bezpečnosti nevyužil príležitosť pomenovať hrozbu zo strany Ruska. Nezaznelo ani slovo o kauze s ruskými kamerami dovezenými cez Cyprus, pri ktorých Národný bezpečnostný úrad potvrdil ich ruskú provenienciu aj únik dát. Taktiež nepadlo slovo o bombových hrozbách na školách.
Pri téme vojny na Ukrajine sa zhodol s rétorikou premiéra Roberta Fica. Podľa Sliza by prezident iným tvrdením poprel vlastnú predvolebnú kampaň. Vtedy mal po celom Slovensku billboardy s prísľubom, že ani jeden slovenský vojak nepôjde na Ukrajinu.
Priamo voči Ukrajincom sa neobrátil. V jednej pasáži však vyzval vládu aj občanov k tolerancii voči komukoľvek, kto prišiel na Slovensko legálne.
Ostrá kritika opozície a chýbajúca sebareflexia
Opozícia sa v správe našla vo výrazne kritickejšej polohe. Prezident jej vyčítal, že obetuje strategické záujmy štátu pre krátkodobé politické ciele, a odmietol jej prístup nekomunikovať s touto vládou. Hovoril aj o tom, že diskusia sa zvrhla na „vojnu štipľavých statusov”.
Podľa Sliza je prekvapujúce, že takéto slová zaznievajú od človeka, ktorý sa osobne podieľal na vytvorení tejto koalície aj na atmosfére tvrdej konfrontácie. Zásadné kroky, ako rušenie NAKA, Špeciálnej prokuratúry, preformátovanie RTVS či bleskové novely Trestného zákona, robila vládna väčšina bez reálnej diskusie.
Záverečný verdikt
Druhá správa Petra Pellegriniho o stave republiky sa dá zhrnúť ako vyváženosť na povrchu, no zhovievavosť k vláde v hĺbke. Prezident sa snažil pôsobiť tak, že meria rovnakým dielom každému, no pri detailnejšej analýze z toho vládna koalícia vyšla o čosi lepšie.
