Slovenské potraviny si udržali podiel na trhu
V roku 2026 zaznamenal prieskum Potravinárskej komory Slovenska (PKS) nezmenený podiel slovenských potravín v obchodoch, ktorý sa ustálil na úrovni 40,4 percenta. Tento výsledok ukazuje na stagnáciu a poukazuje na problémy v poľnohospodárskej politike štátu, ktorá napriek investíciám v stovkách miliónov eur nevytvára dostatočné podmienky pre potravinovú sebestačnosť Slovenska.
Polemika o poľnohospodárskej politike
Daniel Poturnay, prezident PKS, kritizoval štátnu politiku v oblasti poľnohospodárstva, tvrdí, že miliardové dotácie na prvovýrobu nesledujú cieľ zlepšenia potravinovej bezpečnosti. Podľa jeho slov, ak nie sú príslušné podpory efektívne, vzniká otázka, prečo štát investuje takto značné sumy bez viditeľného výsledku v kvalite a dostupnosti slovenských produktov na pultoch obchodov. Poturnay ďalej vyzýva na prehodnotenie prístupov a stratégií, ktoré sú aplikované v oblasti poľnohospodárstva.
Analýza podielu slovenských výrobkov v reťazcoch
Podiel slovenských potravín sa medzi obchodnými reťazcami líši. Najvyššie zastúpenie dosahuje COOP Jednota s 55 percentami, následne predajne Fresh s 53 percentami a CBA s 47 percentami. Naopak, reťazec Lidl i naďalej vykazuje najnižší podiel slovenských výrobkov, ktorý sa ustálil na úrovni 33 percent. Rovnako reťazec Biedronka, ktorý nastúpil na slovenský trh, zaznamenal medziročný pokles a má aktuálne 34 percent, čo je druhé najnižšie zastúpenie po Lidli.
Kategórie s najväčším podielom slovenských produktov
Prieskum odhalil, že najvyšší podiel slovenských výrobkov sa nachádza v kategóriách ako mlieko (70 percent), minerálne vody (65 percent) a víno (54 percent). Na druhej strane veľmi nízky podiel miestnych výrobkov je pozorovateľný v kategóriach cukrovinky nečokoládové (len 9 percent), oleje (13 percent) či konzervy (16 percent). Tieto čísla načrtávajú výzvy, ktorým čelí slovenská potravinárska výroba na podporu domácich produktov.
Regionálne rozdiely v zastúpení potravín
Z pohľadu regiónov najviac slovenských potravín dominovalo v Banskobystrickom kraji s 47 percentami, za ním nasleduje Prešovský kraj (44 percent) a Žilinský a Nitriansky kraj s po 43 percentami. Naproti tomu Trenčiansky (38 percent), Bratislavský (36 percent) a Trnavský kraj (34 percent) sú na chvoste rebríčka, čo poukazuje na rozdiely v dostupnosti a preferenciách spotrebiteľov poslatiť slovenských výrobkov.
Skúmanie a metodológia prieskumu
Realizácia prieskumu prebiehala od februára do marca 2026, a to v 330 predajniach rozličných potravinových reťazcov. Metodológia ostáva nemenná od roku 2011, čím zaručuje relevantnosť a porovnateľnosť získaných dát. Zber údajov sa uskutočnil prostredníctvom anketárov, ktorí zaznamenali podiely slovenských výrobkov v obchodoch a hodnotili politiku ich prezentovania zo strany obchodníkov.
